Simpsonovci. Absolútny televízny fenomén, ktorý je dnes, žiaľbohu, už len veľmi preceňovanou zlátaninou plnou kriku, rôznych „rádoby vtipných“ narážok, jedného tlstého trapného burana, jeho hysterickej tiež-ženy a ich 8 a10 ročných detí, ktoré sa však správajú dospelejšie ako „náctiletí“ z Dawsonovho sveta. Ale nie vždy tomu tak bolo. Quo vadis „Simpsonovi“?
Simpsonovcov som vymenil namiesto Požiarnika Sama a Maťka s Kubkom snáď v jedenástich. Sledoval som ich neustále znovu a znovu, boli ako nikdy nekončiaca soap opera, či futbalová Liga Majstrov – vždy to isté a predsa iné.
Prvých jedenásť sérií je nielen vtipných. Na hláškach typu – (Agent) Počul si už o planéte opíc?; (Troy McClure) Myslíš planétu, či ten film? alebo Prečo dobrí ľudia umierajú tak mladí? (Smithers o pánovi Burnsovi) či Nevinen sa píše s mäkkým i ? („súdny porotca“ Homer v skvelej paródii na 12 rozhnevaných mužov) – je skrátka niečo až geniálneho.
Výlet Simpsonovcov do Austrálie, kde mal byť Bart nakopnutý „botičkou“; Homerove vražedné šialenstvo po zistení že na opustenom hotely, ktorý má spolu s rodinou strážiť celú zimu, nie je ani plechovka piva a nefunguje televízor; Smithersova zvláštna „náklonnosť“ pánovi Burnsovi; či Mulder a Scullyová v Springfielde (A čo všetky tie nevysvetliteľné záhady z programu Nevysvetliteľné záhady?). To všetko je absolútna televízna klasika, jedno veľké geniálne dielo, fenomén našej doby.
Ententiky dva špajlíky …
Avšak počnúc dvanástou sériou sa všetko toto začína dramaticky meniť a jednu trápnosť strieda ďalšia, zvyčajne ešte väčšia. Ostatne sami autori si toho „všimli“ takže sem tam pridajú „gag“ ktorý si z tohto neduhu akože strieľa, ale všetko je to na jednej úrovni (Potrebovali by sme o jedného scenáristu naviac – ha-ha).
Okrem 13. série –čo bola akousi labuťou piesňou celého seriálu (proste bola celkom fajn) – to skrátka so seriálom išlo rapídne dole. Simpsonovci začali byť postupom času asi takí vtipní ako moja stará mama, keď rozpráva o tom, aké dobrodružstvá zažila pri pečení bábovky, hrabkaní v záhradke, či pozeraní Receptára prima nápadov (ehm … prepáč, baby).
New level: Lady Gaga
Úpadok Simpsonovcov akoby šiel pri tom ruku v ruke s akýmsi morálnym úpadkom celého seriálu. Všetko sa to začína už v polovici jedenástej série (inak stále veľmi slušnej), kde umiera Maude Flandersová. Ešte horšie je, že jej smrť mala byť akože vtipná. Nebola.
Ďalším veľkým zlomom bolo bez rozporu znásilnenie Homera Simpsona pandou. Áno, veru tak, aj takéto veci sa objavili v tomto kreslenom seriály. Pri pozeraní týchto „nových a odvážnych“ dielov som si pomaličky začal pripadať asi tak, ako keď som umývate riad v špinavej a mastnej vode – bolo mi proste zle.
„The Simpsons“ by sa od nejakej 15. série (dnes ich máme 26, prosím pekne) dali zhrnúť asi takto: čím novšie diely – tým väčšia trápnosť, čím väčšia trápnosť – tým viac „odvážnejšie“ scény, čím „odvážnejšie“ scény – tým viac protikresťanské narážky, čím viac protikresťanských narážok – tým viac dielov zaoberajúcich sa tvrdým satanizmom (samozrejme, toto platí hlavne pre špeciálne čarodejnícke diely), atď.
Protikresťanská liberálna agitka celého seriálu je v dnešnej dobe už tak nechutná, že sa to seriál ani nesnaží skrývať. Skrátene povedané „všetci kresťania sú podpriemerne inteligentní hlupáci, ktorí uctievajú ´imaginárnych priateľov.´“ Ale, samozrejme, aby sme nezabudli, všetky ostatné náboženstvá – od hinduistov až po uctievačov rytiera jedi – sú v práve. To je také liberálne.
Ďalším smutným faktom je, že sa zo Simpsonovcov postupne stala každodenná reklama na americkú Demokratickú stranu. Líza – najrozumnejšia členka simposnovic famílie – je odhodlaná liberálka a keď niekto nesúhlasí s jej pokrokovými názormi (koľkože to má, osem?) tak je stredoveký tmár, homofób, rasista, xenofób, islamofób (ono … by ma len zaujímalo, kto všetky tie názvy vlastne vymýšľa?) atp.
Pán Burns = zlo & pán Burns = republikán thus republikáni = zlo
Predstavte si, že by zrazu Jurošík v známom slovenskom večerníčku agitoval za liberálnu SaS, lebo jedine tá môže klepnúť po prstoch darmožráčovi „nešťastnému zemepánovi.“ Alebo že by Bambuľka začala z ničoho nič hovoriť dedkovi o tom, akí skvelí sú národniari. V tejto vojne sa skrátka bojuje za „budúce generácie.“ A aj to málo čo bolo dobré sa obetuje za tieto „vyššie ciele.“
Na záver by som sa zmienil o čím ďalej tým príšernejšom českom dabingu. Hlasy Lízy a Bárta sú v prvých sériách doslova príjemným zážitkom – detské, milé, vtipné. Teraz? Všetky postavy akoby po sebe kričali, aj keď normálne hovoria. A ten otrasný hlas osoby, ktorá dabuje Skinnerovu matku a ďalšie postaršie dámy – motorová píla mi znie príjemnejšie. A to pýtajú milí dabéri ešte pridať. Františka Filipovského na nich!
Nech už sú nové diely aké sú, niet nad to pustiť si raz za čas po ťažkom dni nejakú časť z – povedzme – siedmej série Simpsonovcov. Je to vtipné, milé, má to myšlienku a morálne ponaučenie je ozajstným ponaučením, nie podprahovou správou sociálnych inžinierov snažiacich sa predať najnovšie politické výstrelky. A to už žltej rodinke zo Springfieldu nikto nevezme.
