Súčasná generácia Slovákov je tou vôbec najbezbožnejšou generáciou v celých našich 1200 ročných dejinách a ešte sa tým chce v sčítaní ľudu „hrdo“ pýšiť. Je to vlastne ako Brexit: hrdo sa bijeme do pŕs ako sme sa konečne dokázali „oslobodiť,“ pričom jediné, čo sa nám podarilo dosiahnuť, je samodeštrukcia. Duševná, duchovná, morálna.
Naši vlastní predkovia by sa za nás hanbili. Lenže srandou je, že táto generácia nie je tou poslednou. Prídu aj ďalšie. A tie sa za bezbožnosť a spustilosť našej generácie budú taktiež hanbiť. 6000 potratov ročne? Každý jeden rok si vyvraždíme celé jedno menšie slovenské mesto. Na toto sme takí pyšní? Na samých seba zvolávame prekliatie.
Slováci sa sami pred sebou radi prezentujú ako národ, ktorí si inak ctí svoju kultúru. Zem spieva, populárne reklamy COOP Jednoty, či Maťko s Kubkom sú toho pomerne jasným dôkazom. Pravdou však je, že na to, čo bolo ich predkom skutočne drahé – áno, kresťanské náboženstvo – zvysoka kašľú. Namiesto toho, aby sme si zachovali trochu toho zdravého sedliackeho rozumu sme sa stali… modernými.
A tak nech sa len niekto opováži rozprávať o Bohu! Nech sa len opováži rozprávať o hriechu! Nech sa len opováži rozprávať o tom, že Kristus je kráľ a patrónkou Slovenska je Sedembolestná Panna Mária! Národ, kde sa rozvádza tretina manželstiev a 80 percent mladých spolu žijúcich sa radšej neberie vôbec takéto reči počúvať nebude!
Bezbožnosť dosiahla vrcholu, ateisti z povolania by sa mali radovať. Ale – podobne ako u tých Brexitérov- radosť akosi neprichádza. Naopak, celá spoločnosť sa každým rokom prepadáva do hlbšej priepasti a čuduje sa, čo sa to vlastne deje, čím to je?
Je to tým, na čo ste dnes tak pyšní – vašou bezbožnosťou.
Slovensko totiž nie je ani tak krajina, ako skôr ľud a jeho kultúra. Vzdať sa kresťanstva – podstaty slovenskej kultúry – znamená vzdať sa toho, čím sme po celé stáročia boli. Znamená to vzdať sa vlastnej minulosti, vlastnej identity.
Národ bez identity, ktorý zavrhol svoju vlastnú minulosť potom rozpráva reči ako „za Fica/Pellegriniho/Matoviča by som bojovať nešiel, nie som padnutý na hlavu!“ Už naša vlastná generácia sa vlastne hanbí samá za seba, pretože takéto reči by žiaden sebavedomý národ nikdy nerozprával.
V seriáli Vikingovia svätý kráľ Alfred Veľký zoči-voči bezbožnej vikingskej horde jasne zvolal, aby ho počuli všetci: „For Christ and for Wessex!“
Určite aj naši predkovia zoči-voči tureckej hrozbe zvolávali „Za Krista a za Slovensko/Uhorsko/ Habsburskú ríšu!“ a bolo im jedno, kto je práve u moci.
A tým sa dostávam k nadpisu článku: Slovensko prežilo, pretože bolo kresťanské. Keby sa Slováci nebili „za Krista a za vlasť,“ nebojovali by vôbec. Nestáli by vôbec. Neobstáli by vôbec. Povedali by, že zomierať za skorumpovanú vrchnosť sa im predsa neoplatí, dane budú musieť predsa platiť aj kráľovi aj sultánovi, veď je to vlastne jedno…
Nehanbili by ste sa za takú úbohú generáciu? Ktorá odhodila sedemsto rokov vlastnej existencie pre nič? Pre vlastnú spustilosť?
Slovensko bude buď kresťanské, alebo nebude vôbec, veď to budúcnosť ukáže.