Tento týždeň prebehla médiami nečakaná správa – v Nemecku sa chystal štátny prevrat. Tí, čo boli doň zapletení, chceli zhodiť demokraciu a nahradiť ju … monarchiou. Nie nejakým socialistickým „rajom“, ale starou (dobrou) monarchiou.
Na 21. storočie ide o vskutku revolučnú myšlienku – vrátiť sa defacto späť do časov pred 1. svetovou vojnou, kedy vládol Nemecku cisár. Kto by bol niečo také čakal? Veď nie sú demokracia a socializmus akýmsi „vyšším stupňom“ štátneho usporiadania ktoré naveky poslali na smetisko dejín „stredoveké kráľovstvá“? Niečo také si azda väčšia ľudí myslela (a stále myslí).
Avšak problémy, ktoré sa v európskych štátoch za posledné roky nakopili, sú už natoľko závažné, že sa naozaj zdá, že sa deje čosi historického – a zlého. Ako bol napríklad pád Rímskej ríše. Otázka znie: nedá sa tomu zabrániť?
„Polarizácia v spoločnosti“
V médiách neustále počuť o „polarizácii v spoločnosti“. Kto ale túto „polarizáciu“ v prvom rade spôsobuje? Samozrejme, sú to liberáli a progresívci, ktorí neustále podsúvajú a pretláčajú také zmeny v spoločnosti, ktoré ľudia – z vlastnej ľudskej prirodzenosti – nemôžu len tak prijať. Ide o homosexualitu (nikdy nebola verejne prijímaná a vždy bola považovaná za znak úpadku spoločnosti) a transgender (to čo je?) – čo sú celé ideologické systémy na západe sa šíriace médiami, štátnou správou a školstvom.
Ďalej je tu multikulturalizmus, ktorý sa už vo Francúzsku pomaly mení na ideu, že „je prirodzené, keď sa rasa národa po stáročiach mení“. Toto je obľúbená formulka vedúceho socialistického politika Mélenchona. To všetko zastrešuje umelá ideológia ateizmu, ktorá neustále vymýšľa nové a nové „práva“, ktoré národy musia akceptovať – kde niet Boha, tam sú „bohovia“. Vždycky.
Každý štát v dejinách mal za sebou vlastné náboženstvo. Platilo to pre Grécko i Rím, platilo to pre Majov a Aztékov, platilo to pre monarchie (tam to bolo kresťanstvo) a platí to aj pre socializmus (tam je to ateizmus) a platí to aj pre demokracie (ateizmus/ prípadne slobodomurárska predstava akejsi božskej bytosti zvanej „architekt vesmíru“).
Je možné vyhnúť sa pádu do novej „doby temna“?
Na to, aby národy odvrátili svoj pád do opätovnej „doby temna“ musia nejakým spôsobom zvrátiť príčiny „polarizácie v spoločnosti“. Ale ako, keď sama demokracia ich zo svojej vlastnej podstaty (rovnosť pre všetko) presadzuje častokrát brutálnym a absolútne nevyberavým spôsobom? (viď Slovensko po vražde na Zámockej).
Nuž – možno opätovným návratom k istej forme monarchie ušitej pre ľudí 21. storočia. Dáva to zmysel. Monarchie – čoby štáty založené na kresťanskom princípe – už zo svojej podstaty nikdy nebudú podporovať progresivizmus. Naopak, budú mu vzdorovať:
tam, kde sú dnes „pochody hrdosti“ môžu byť zajtra národno-kresťanské púte. Tam, kde sú dnes transgedner kliniky môžu byť zajtra hospice pre chudobných. Tam, kde sú dnes potratárske kliniky môžu byť zajtra detské domovy, či poradne pre mladé ženy v tiesni. Tam, kde dnes vyučujú sexuálnu výchovu deťom, môžu zajtra vyučovať kresťanskej jednoduchosti a národnej uvedomelosti. A to všetko za morálnej a finančnej podpory štátu.
Toto sa v republike posadnutej progresom nikdy nemôže stať – vyššie zmienené je totiž v doslovnom slova zmysle regres. Pretože hospice, detské domovy tu už boli, púte tu už boli, kresťanská jednoduchosť sa u nás vyučovala po stáročia. Až homo/geneder/multi-kulti ideológie sú „výdobytkom“ dnešnej doby, oným výsledkom „progresu“. Mysleli sme si, že za slovom „progres“ sa skrývajú lety ku hviezdam, no zistili sme, že sa za ním skrývajú leda tak metrosexuálne kliniky financované a vnucované všemocným štátom.
Už de Maistre v 19. storočí napísal, že pre budúcnosť vidí len dve možnosti: „buď sa národy navrátia ku kresťanstvu, alebo ich čaká nová doba temna“.
Monarchia zvláštne ušitá pre 21. storočie teda možno naozaj nie zas až tak zlý nápad.
SÚVISIACE:
„Môže v strednej Európe vzniknúť katolícky superštát?“