Neviem koľko ľudí u nás pozná internetovú stránku s názvom Quora. Je to perfektná vec. V podstate ide o to, že dáte akúkoľvek otázku (ale vážne akúkoľvek) a rôzni ľudia (väčšinou z brandže a vždy pod vlastným menom) na ňu odpovedajú. Môžete sa spýtať na dejiny, varenie, cudziu krajinu… Ja osobne najradšej čítam rôzne otázky ohľadom vojenských záležitostí a na Quoru píše plno bývalých vojakov, ktorí opisujú vlastné pocity a „zážitky“ z prvých línii bojov. Zaujímavé sú tiež odpovede rôznych bodygardov a „insiderov“ na otázky, aká v súkromí je tá a tá celebrita, alebo ten a ten politik.
Takto na Quore padla zaujímavá otázka: „Je reálne, že Francúzsko ustanoví šiestu republiku v najbližších desiatich rokoch?“
Áno, súčasná Francúzska republika už je piata v poradí!:
Prvou (*1789) bola revolučná robespierrovská republika ukončená Napoleonovým prevratom.
Druhou (*1848) bola republika nastolená po abdikácii kráľa Ľudovíta Filipa. Za prezidenta bol zvolený Bonapartov synovec (tiež Napoleon), ktorý, podobne ako jeho strýko, novú republiku veľmi rýchlo ukončil vlastným prevratom.
Tretia republika (*1870) bola založená po invázii nemeckých vojsk kancelára Otta von Bismarcka a páde cisára Napoelona III. Táto vydržala najdlhšie, avšak – paradoxne – ju ukončil opätovný vpád nemeckých vojsk, tento krát nacistických.
Štvrtá (*1946) vznikla po Druhej svetovej vojne, no bola natoľko nefunkčná a nestabilná, že ju bolo treba „prebudovať“ inak v krajine reálne hrozila občianska vojna.
Piata republika teda vznikla v roku 1958 a bola na mieru šitá De Gaulovi, čo je dnes vnímané ako veľký problém, keďže sa považuje za „konceptuálne zastaranú.“
Šiesta republika by teda teoreticky mal byť štátny útvar, ktorého štátne orgány by boli koncipované iným spôsobom, ako je tomu dnes.
Na vyššie zmienenú otázku na Quore odpovedal Yoan J. Leleu.
Leleu hovorí, že súčasná Francúzska republika v roku 2020 trpela absolútnou krízou legitimity. Doslova píše: „piata Francúzska republika je celkom nelegitímna už od svojich počiatkov, od De Gauloveho defacto štátneho prevratu v roku 1958.“ V podstate hovorí, že celý koncept štátu bol navrhnutý De Gaulom a ním osobne menovanými ľuďmi pre De Gaula a jeho ľudí. V piatej republike došlo k masívnemu predaniu premiérskej moci prezidentovi, takže premiér Francúzska je dnes len akými pudlíkom prezidenta. To isté platí aj o parlamente, kde platí, že víťaz berie všetko – celý parlament pracuje pre prezidenta a v praxi nie je možná situácia, kedy by mala prezidentské kreslo jedna strana a parlamentnú väčšinu iná (ako napríklad u nás).
Leleu ďalej uvádza: „Referendum? Realisticky môže referendum zvolať iba prezident. V roku 2005 bolo referendum (o EÚ) dokonca zrušené, lebo sa jeho výsledky nepáčili vtedajšiemu prezidentovi.“ Autor preto uvádza, že ultra-ľavica má skutočne za cieľ vytvorenie šiestej republiky a ultra-pravica zas chce ústavne drasticky pozmeniť (obmedziť) úlohu prezidenta. Ak sa tieto úlohy nepodarí naplniť mierovou cestou, „ v takom prípade smerujeme k starej dobrej la révolution.“ Leleu ďalej pokračuje: „Súčasné status quo je neudržateľné, veď popularita Francoisa Hollanda bola na úrovni 4 percent.“
Autor ďalej uvádza, že Francúzsko tiež trpí krízou inštitucionálnou, pretože jedinou schopnou opozíciou voči prezidentovi sú len… súdy.
Leleu: „Takže áno, pripravte sa na šiestu republiku, ktorá príde už čoskoro. Buď sa tak stane ihneď po prezidentských voľbách 2022, alebo tých následných v roku 2027.“
Autor nakoniec dodáva: „Alternatívou by bola ďalšia z našich populárnych revolúcií, pretože ani vy určite nechcete, aby prvý Polo-imperiálny národno-ekologický kalifát vlastnil 500 nukleárnych hlavíc.“
Ďalší prispievatelia do diskusie v podstate súhlasia hovoriac (T. Virkkala): „(Je to) realistickejšie, než by som si myslel dekádu dozadu.“
+ + +
Osobne ma zaujala aj správa, že podľa škótskej prvej premiérky N. Sturgeonovej defacto bude ďalšie referendum o odtrhnutí sa Škótska od Veľkej Británie a to aj napriek odporu B. Johnsona, pretože ako uvádzajú isté katolícke proroctvá „Keď Anglicko začne strácať svoju moc, zničenie Paríža bude na dohľad“