Napoleon Bonaparte o Ježišovi Kristovi

30. júna 2015 20:57, Prečítané 12 044x, Matej Gavlák, Nezaradené

Alexander, Cézar, Karol Veľký a ja sme založili veľké impériá; avšak na čom tieto ríše stáli? Na sile. Ježiš Kristus založil svoju vládu na láske a do dnešného dňa za túto ríšu položili milióny ľudí svoje životy úplne dobrovoľne.

Veru hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili.

Mt 16:31-32

Napriek faktu, že jeho matka bola veľmi zbožnou ženou, bol Napoleon od mladosti v neustálom nepriateľstve s kresťanským náboženstvom. Počas Veľkej francúzskej revolúcie bol politicky činným jakobínom, teda členom najradikálnejšieho politického krídla, ktoré najzúrivejšie prenasledovalo Katolícku cirkev. Keď sa dostal k moci a začali tak zvané napoleonskej vojny, bol považovaný za akéhosi predchodcu Antikrista (ruský cár Alexander I. ho vo svojom manifeste dokonca nazval „antikristom s malým a“) a tento jeho prívlastok mu zostal ešte dlho po jeho smrti. Čo sa týka jeho osobného presvedčenia, bol s najväčšou pravdepodobnosťou ateistom.

Maľba z legendárnej Napoleonovej korunovácie. Bonaparte prinútil pápeža Pia VII. aby ho korunoval za cisára. Išlo o starý symbolický akt: Boh skrze ruky pápeža ustanovil toho-ktorého panovníka na vládu (v podstate išlo o legitimizáciu moci). Lenže Napoleon nenechal pápeža aby mu položil korunu na hlavu, no korunoval sa sám. Symbolika tu je jasná – Napoleonova moc mu nebola daná od Boha, on sám si ju dal; sám sebe bol bohom. Zroneného Pia VII. možno vidieť sedieť za cisárom.

Na posledné roky života, keď prišiel o všetko, bol Bonaparte uväznený na malom skalnatom ostrove zvanom Ostrov sv. Heleny. Tam mal dostatok času aby rozmýšľal o svojej životnej dráhe a tam sa aj obrátil a stal sa z neho kresťan. Toto sú jeho slová, ako ich na ostrove sv. Heleny podal grófovi Montholonovi, svojmu vernému pobočníkovi, ako vnímal Ježiša Krista:

„Alexander, Cézar, Karol Veľký a ja sme založili veľké impériá; avšak na čom tieto ríše stáli? Na sile. Ježiš Kristus založil svoju vládu na láske a do dnešného dňa za túto ríšu položili milióny ľudí svoje životy úplne dobrovoľne.

Myslím, že rozumiem ľudskej povahe. A poviem Vám toto: všetci títo ľudia boli veľkí muži a aj ja som bol veľkým. No nikto z nás nebol ako Ježiš Kristus; on bol viac ako len človek. Inšpiroval som masy ľudí svojim entuziazmom a vernosťou svojim zásadám, takže mnohí boli ochotní za mňa zomrieť. Ale na to, aby mi ostali ľudia verní, som musel byť viditeľne prítomný a dohliadať na svoje impérium ohnivým pohľadom, silnými slovami a ostrým hlasom.

Keď som sa rozprával so svojimi mužmi, zapaľoval som v nich plameň oddanosti … no Kristus uspel tým, že povzniesol človeka k nadpozemskému svetu, ktorý zmazal hranice času a priestoru.

Už tisíc osemsto rokov žiada Ježiš Kristus niečo, čo je nesmierne ťažké naplniť. Žiada to, čo filozof môže nájsť v márnivých rukách svojho priateľa, otec vo svojom synovi, nevesta v svojom ženíchovi, či muž vo svojom bratovi.

Žiada ľudské srdce; žiada ho naveky, bezpodmienečne. A táto jeho požiadavka býva okamžite naplnená. Aké ťažko uveriteľné! Napriek odporu času a priestoru sa ľudský duch so všetkou svojou mocou a schopnosťami dobrovoľne pripája ku Kristovmu Impériu.

Každý, kto v neho verí, zažíva k nemu zvláštnu, až nadpozemskú lásku. Tento fenomén je nevysvetliteľný a ďaleko za hranicami ľudskej predstavivosti.

Čas, ten veľký ničiteľ, je neschopný uhasiť tento posvätný plameň; nedokáže oslabiť jeho moc a ani zamedziť jeho ďalšiemu šíreniu. To je to, čo ma najviac zasiahlo. Práve tento fakt mi presvedčivo dokazuje božskú podstatu Ježiša Krista.“