m.p.gavlak

Aj keby sme porovnali „účinnosť“ náboženských vojen – ktoré aj tak len spustošili kresťanskú civilizáciu – s tými ateistickými; náboženské vojny blednú v porovnaní s hrôzami, ktoré priniesol tento nový druh vojen vedených „v mene rozumu.“

Smrť jedného je tragédia … smrť miliónov len štatistika.

Josif Vissarionovič Stalin

Predstav si, že niet neba;

Je to ľahké, ak sa o to snažíš

Žiadneho pekla pod nami!

Nad nami len modrastá obloha

Predstav si všetkých ľudí dneška

…

Predstav si, že niet krajín

Aké je to jednoduché

Nič, pre čo vraždiť a zomierať

A tiež žiadneho náboženstva

Predstav si všetkých ľudí dneška

Žijúcich spolu v mieri …

John Lennon, Imagine

PREKLAD ESEJE Z THE IMAGINATIVE CONSERVATIVE: http://www.theimaginativeconservative.org/2014/03/guillotine-gulag-gas-chamber-glorious-gifts-atheism-and-war-humanity.html

Existujú klamstvá, prekliate klamstvá, ako aj neo-ateistické polemiky. Jedným z najdrzejších klamstiev pri tom možno označiť bezbožnú lož, že to bolo náboženstvo, čo spôsobilo najviac vojen, ktoré poškvrnili dejiny ľudstva. Vo svete s „žiadnym náboženstvom“, ako sa nás tieto argumenty snažia presvedčiť, by nebolo „nič, pre čo vraždiť a zomierať.“ Takémuto nonsensu môžeme veriť iba v prípade, ak ostaneme nevšímaví k lekciám, ktoré nám dala história.

Takmer všetky vojny boli dôsledkom ľudskej sebeckosti (čo je synonymum pre bezbožnosť) a boli vedené v súlade s princípmi, vytvorenými takými proto-sekularistami a nenapraviteľnými ateistami, akým bol napríklad Nicolo Machiavelli. Je pravdou, že sekulárni vládcovia občas použili náboženstvo, ako akúsi fasádu, ktorá mala ospravedlňovať ich činy, avšak tie boli takmer vždy dôsledkom machiavellskej reálnej politiky. Možno tu zaradiť aj tak-zvané náboženské vojny, v ktorých bojovali hlavne po moci bažiaci princovia dychtiví vnútiť svoju vôľu svojim susedom.

Aj keby sme porovnali „účinnosť“ náboženských vojen – ktoré aj tak len spustošili kresťanskú civilizáciu – s tými ateistickými; náboženské vojny blednú v porovnaní s hrôzami, ktoré priniesol tento nový druh vojen vedených „v mene rozumu.“

Pozrime sa teda na to, čo nám tu ateizmus po sebe zanechal.

Prvým veľkým ateistickým vystúpením bola Veľká francúzska revolúcia, ktorá sa snažila o zhodenie Boha a nahradenie ho kultom „Rozumu“, ako aj nahradením Najsvätejšej trojice ateistickou trojicou liberté, egalité et fraternité. Muž, ktorý je otcom tohto (ne)slávneho hesla, neskôr prijatého za akési motto Francúzskej Republiky, sa volal Antoine-Francois Momoro. Momoro bol fanatickým protikresťanským radikálom, ktorý sa veľkou mierou snažil o odstránenie náboženstva. Hral aktívnu a krvavú úlohu v postupnom likvidovaní Katolíckych sedliakov vo Vendée a pričinil sa aj o „Kult Rozumu“, akúsi alternatívu k náboženstvu, ktorá sa vyznačovala seba-zbožšťovaním človeka, ako Pána „osvieteného“ vesmíru. V roku 1793 zorganizoval Momoro slávnosť, nazvanú Fete de la Raison (Oslava rozumu). Počas tejto ceremónie bola jeho vlastná žena oblečená a naaranžovaná ako Bohyňa Rozumu a kráčala uličkou katedrály Notre Dame v Paríži obklopená sprievodom žien. Takáto bola umiestnená na oltári Slobody, Kresťanskom oltári, ktorý bol znesvätený a premiestnený. Po celom Francúzsku boli kresťanské kostoly znesvätené a znovuzasvätené kultu Rozumu.

Kult Rozumu sa rýchlo premenil na vládu teroru, počas ktorej sa ulicami Paríža valila krv popravených. Bohyňa Rozumu vydláždila cestu Madam Gilotíne, ktorá  sa chuti krvi nevedela nabažiť, hltajúc pritom Kresťanov a aj ateistov samotných.

Ani nie štyri mesiace po Momorovom triumfálnom Fete de la Raison, sa stal Momoro sám obeťou vlády teroru, ktorej pomohol na svet. Obvinený niekdajšími spolupracovníkmi z nepriateľstva voči revolúcii bol 24. marca 1794 poslaný pod gilotínu. Vzhľadom na to, že nebol ani zďaleka jediným revolucionárom, ktorý takto dopadol, sa vžil termín, „revolúcia požiera svoje deti.“

Povedali by sme, že po tomto kanibalistickom krvismilstve sa osvietená doba zriekne ateistického Kultu Rozumu a bude hľadať ďaleko humánnejšie cesty, ako riešiť problémy ľudstva. No nestalo sa tak. Devätnáste storočie bolo presiaknuté krvou z ateistických a antiklerikálnych revolúcií, ktoré vydláždili cestu ruskej komunistickej revolúcii z novembra 1917. Tá sa stala bezbožnou obludnosťou, ktorá míľovými krokmi prekonala zverstvá Veľkej francúzskej revolúcie. Po celom Sovietskom Zväze bolo pre politických disidentov, či nepriateľov štátu postavených tisícky koncentračných táborov, kde sa ľudia doslova upracovali k smrti. Tento systém táborov, nazvaných Sholzenitsynom Súostrovie Gulag, zmárnilo desiatky miliónov životov až kým sa komunistická tyrania neprepadla do seba pod váhou svojich vlastných zločinov.

Medzitým sa v Nemecku ustálila ďalšia forma socializmu – protikresťanská a antisemitická. Tá započala nový druh priemyselného vraždenia – genocídy, kedy sa k dedičstvu ateizmu pridala (zatiaľ) posledná inštancia, plynové komory.

Gulag, gilotína a plynové komory (gas chamber). Toto sú vznešené dary (glorious gifts), ktoré ateizmus venoval svetu unavenému z Boha. Túto krutú skutočnosť by sme mali mať na mysli, keď sa nás nová generácia ateistov bude pokúšať presviedčať, že „niet neba, ani pekla pod nami.“ Kde niet neba, tam je len peklo. A ak nie je pekla pod nami, tak je v nás, s nami a tak isto nad nami vo forme pekla politického ateizmu, ktorý nás drví svojimi labami v mene „rozumu.“

Joseph Pearce

Pekne spracovaná interaktívna webová stránka, ktorá rozpráva príbehy tých, ktorí si hrôzami komunistických koncentrákov sami prešli: http://www.thegulag.org/