m.p.gavlak

Natrafil som na vcelku zaujímavú esej od istého človeka menom Tom Fife. V nej tvrdí, že počas jeho pracovnej cesty do Moskvy v roku 1992 mu žena patriaca do vyššej moskovskej smotánky v stave miernej podnapilosti prezradila, že Amerika bude mať za prezidenta Afroameričana.

Samozrejme, z mojej pozície je nemožné poznať, či je táto „historka“ pravdivá, alebo nie je. Zaujímavým spôsobom však zapadá do celkového rámca proroctiev, o ktorých som sa zmienil v predchádzajúcich článkoch.

Podľa tradície, Imám Ali Ibn Abi-Talib predpovedal, že na Konci časov a tesne pred príchodom Mahdího, príde čas pre Veľkého Záchrancu, „bude to veľký čierny muž, ktorý sa zmocní vlády na Západe.“ Bude viesť „najväčšiu armádu na svete“ a bude mať aj jasný symbol tretieho imáma, ktorého meno bolo Hussein Ibn-Ali. Proroctvo dodáva: „Šiíti by nemali mať najmenších pochýb, že on bude s nami!“

Je to zaujímavá náhoda – prvé a druhé meno Obamu je Barrack Hussein, čo v arabčine a perzštine znamená „požehnaný buď Hussein!“ Jeho priezvisko Obama sa píše a číta v perzskej abecede takto: O Ba Ma, čo doslovne znamená „on je s nami!“

Podľa vodcu moslimského sveta Chomejního je vzostup Obamu len ďalším znakom pádu Západu a vzostupu Islamu.

http://www.forbes.com/2008/10/26/obama-iran-ahmadinejad-oped-cx_at_1026taheri.html

Spísané Tomom Fifeom, 20. november 2008

V období medzi rokmi 1992 a 1994 som absolvoval pomerne časté pracovné návštevy Moskvy. Pracoval som na vývoji rôznych softvérov a spolupracoval som s rôznymi ruskými vedcami. Jedným z nich bol aj V.M.; jeho žena bola T.M.

1. patril medzi popredných vedcov Ruska; zatiaľ čo jeho žena bola v stave zúfalého smútku za padnutým komunistickým režimom – a bolo vidieť, že túto ideu neopustila.

Jedného večera bola polovica našej americkej skupiny pozvaná do moskovského apartmánu V. a T.  Bolo to krátko pred naším návratom do USA.  Párty bola v plnom prúde a hostia preberali rôzne záležitosti.

Ako párty pokračovala, T. začala mať značné protiamerické narážky – jej manžel sa ju snažil utíšiť.

Začala hovoriť niečo v tomto zmysle:

„Vy, Američania, si neustále nahovárate, že máte dokonalú vládu a vaši ľudia sú vždy tí najlepší. Ak je to tak, prečo ste potom nemali za prezidenta nejakú ženu? Mali ste možno hlasovať za viceprezidentku a nezvolili ste si ju.“

Snažila sa vyrukovať s tým, že nie sme schopní zvoliť ženu za prezidentku práve kvôli jej pohlaviu.

„Myslím, že budete prekvapení, keď si zvolíte za prezidenta černocha. A bude to čoskoro … A čo keby som vám povedala, že si zvolíte za prezidenta čierneho muža a on bude komunista?“

Vytriešťali sme na ňu oči. Ona pokračovala: „Áno, je to tak. Zvolíte si černocha; a on bude komunista.“

V tomto momente sa jej manžel pokúsil zmeniť tému, no nepodarilo sa mu to. Jeden z našich jej povedal: „Zdá sa, akoby ste vedeli niečo, čo my ostatní nevieme.“

„Áno, tak je. To, o čom sa bavíme, nie sú len babské povedačky. Ten muž je už narodený, je už vyštudovaný a momentálne je pripravovaný na to byť prezidentom. Budete potešení informáciou, že vyštudoval najlepšiu prezidentskú školu. Neveríte mi, no on je skutočný a viem aj jeho meno. Volá sa Barack. Jeho matka je beloška a Američanka a otec černoch a Afričan. Tak je, čokoládový chlapec! A on bude vaším prezidentom!“

Bola viac a viac nadutá ako nám pomaly rozprávala tieto podrobnosti. „Všetko je to premyslené. Jeho otec nie je Americký černoch, takže nebol poškvrnený otroctvom. Je to inteligentný chlapec, spolovice biely a bol vychovávaný ako ateista a komunista. Navštevoval najlepšie školy. Bol pripravovaný krôčik po krôčiku a pre Ameriku bude neodolateľný.“

Sedeli sme tam, netušiac, čo povedať. Bola veľmi šťastná z veľkého návratu komunizmu a naduto nám hovorila: „my vám dáme čierneho prezidenta a on bude komunistom do morku kostí.“ Toto malo dať, podľa nej, čerstvý závan do plachiet svetového komunizmu.

Hovorila o ňom veľa podrobností, ktoré nám dychtivo predkladala. Myslím si, že sa nám snažila dokázať, že ide o ozajstnú osobu a nie len jej výmysly.

Tvrdila, že je z Havaja. Že chodil do školy v Kalifornii. Že žil v Chicagu. Že čoskoro bude zvolený za poslanca. „Nemajte pochýb: je jedným z nás, je to Soviet.“

V tomto bode zmienila niečo o San Franciscu, ale už neviem čo. Niečo v tom zmysle, že toto mesto bude ich hlavnou základňou. Niečo takého.

Študoval som jazyky a rozumel som trošku arabsky. Povedal som: „Ak si pamätám, jeho meno má byť ´Barrack´ a po arabsky to znamená ´Požehnaný´. To je divné meno na Američana.“ Ona rýchlo odvetila: „Áno, je to Afričan. A bude požehnaním pre svetový komunizmus. Vďaka nemu znovunadobudneme svoju stratenú silu a staneme sa najväčšou mocou na svete.“

Pokračovala a hovorila niečo v tom zmysle, že Amerika je rovnako veľkou nádejou aj veľkou prekážkou pre svetový komunizmus. Amerika sa dá na cestu komunizmu a ten Barack jej k tomu vydláždi cestu.

Čo k tomu povedať dnes?

No, je to rozhodne anekdotická povedačka. Určite to neznamená, že Obama je sovietsky komunista špeciálne trénovaný na to byť prvým černošským prezidentom. Ale jednu vec pokladám za dôležitú. A to, že sovietskí ruskí komunisti vedeli o Barackovi už veľmi dávno.  Rovnako sa zdá, že skutočne verili, že vydláždi cestu znovuobnovenému komunizmu. Jeden z nich mi to povedal dávno pred tým, než Amerika o nejakom Barackovi vôbec započula.

Nikdy pred tým som o ňom nepočul, no už v tom čase musel mať Obama okolo tridsiatky a celkom určite musel byť testovaný, či z neho môže byť svetová politická superstar.

Tom Fife

http://fellowshipoftheminds.com/2010/05/24/obama-a-sleeper-agent-for-world-communism/

https://www.youtube.com/watch?v=kTxcJTRP5AM