m.p.gavlak

Úmrtie kráľovnej Alžbety II. bola už druhá veľká strata Británie v priebehu len niekoľkých mesiacov. Totižto len v minulom roku zomrel… James Bond. Áno, presne tak. Nezomrel doterajší predstaviteľ Jamesa Bonda – Daniel Craig – ale priamo sám agent 007 a to na konci poslednej bondovky s jemne zavádzajúcim názvom „Nie je čas zomrieť“, keď sa nechal, čoby infikovaný smrteľným vírusom, zasiahnuť raketami britskej armády. Ako som sa dočítal pod jedným komentárom na internete, divák sa sťažoval, že bol zo záveru filmu maximálne znechutený, pretože až dosiaľ nesmrteľný agent Jej Veličenstva bol doslova zosobnením, či perzonifikáciou Británie ako takej.

Na začiatku filmu v titulkovej sekcii pritom vidíme inú personifikáciu ostrovného národa – sochu samotnej polobohyne Británie. Spočiatku pevne stojí na svojom mieste, aby už o chvíľu na to padla do mora ako balvan. Je toto chystaný osud britského národa?

Traja Karolovia

Prejdime ku princovi Charlesovi – vlastne už kráľovi Karolovi III. – o ktorého tu skutočne ide a ktorý je ústrednou postavou udalostí, ktoré v najbližších mesiacoch a rokoch s nemalou pravdepodobnosťou Britániu zasiahnu.

Mimoriadne zaujímavé je už jeho meno – Charles – Karol. Pred Karolom III. boli, samozrejme, iba dvaja britskí panovníci s týmto menom a aj tí žili ešte v 17. storočí. Prečo teda žiaden kráľ nemal toto meno celé 3 storočia? Pretože sa v Británii pokladá za prekliate pre panovníka, respektíve prinášajúce mu nešťastie. Karol I. bol totiž po prehratej občianskej vojne sťatý diktátorom Olivrom Cromwellom a jeho syn Karol II. zomrel na nečakanú bolestivú a odpudzujúcu chorobu vo veku 55 rokov. Počas jeho vlády bol tiež Londýn zasiahnutý v roku 1666 dvoma masívnymi katastrofami: „Veľkým morom“ a „Veľkým požiarom“.

BBC

V roku 2017 uviedla BBC televízny film s názvom King Charles III. – Kráľ Karol III. Pojednáva o tom, ako nový panovník po smrti kráľovnej matky zavádza v krajine nové poriadky. Pre nejaký hlúpy zákon o obmedzovaní slobody tlače sa postavil proti parlamentu, odmietol onen zákon podpísať a rozpustil parlament. To viedlo k ústavnej kríze, masovým demonštráciám a ku Karolovmu zosadeniu. Film sa končí tým, že sa kráľom stáva jeho syn – William, po tom, čo kráľ s „prekliatym menom“ podpísal vlastnú abdikáciu. Opisuje nám tento film „veci budúce“?

Podivné úmrtia

Alžbeta sa stala kráľovnou ihneď po smrti svojho otca, kráľa Juraja VI. vo februári 1952 – inými slovami, umrela presne 70 rokov po jeho smrti.

Kráľovná tiež mala mladšiu sestru, Margarétu. Margaréta, grófka zo Snowdonu, zomrela taktiež vo februári ako jej otec (!) v roku 2002 – umrela teda takmer na deň presne 50 rokov po smrti Juraja VI. (Margaréta umrela 9. februára, kým Juraj 6. februára).

Len o necelé dva mesiace po Margaretinej smrti umiera 30.marca 2002 i matka oboch sestier a manželka Juraja VI., ktorá sa taktiež volala Alžbeta.

Alžbeta II. teda umrela 20 rokov po smrti svojej mladšej sestry a matky (2002-2022) a 70 rokov po smrti svojho otca (1952-2002-2022).

Nie vždy to tak bolo

Je zaujímavé, že keď sa pozrieme na začiatok 20. storočia, podobné „náhody“ nenachádzame. Tak napríklad kráľovná Viktória umrela v roku 1901, jej syn kráľ Eduard VII. umiera v roku 1910, jeho syn Juraj V. umiera v roku 1936 a jeho syn Juraj VI. – otec Alžbety II. – zas odišiel do večnosti už v spomínanom roku 1952.

Rovnako do tohto vzorca akoby nezapadal Alžbetin manžel, princ Filip, ktorý zomrel vlani 9. apríla.

Ale predsa som našiel ešte jedno podivné úmrtie vo Windsorovic rodine s dvojkou na konci. Alžbetin strýko, starší brat kráľa Juraja VI., ktorý sa trápne vzdal trónu pre rozvedenú americkú herečku: Eduard VIII.

Eduard VIII. umrel 28. mája 1972 – 20 rokov po svojom bratovi; 30 rokov pred princeznou Margarétou a kráľovnou-matkou, a 50 rokov pred kráľovnou Alžbetou II.

Podľa tohto „dvojkového prekliatia“ možno usudzovať, že ďalší člen britskej kráľovskej rodiny môže zomrieť niekedy v rokoch 2032, či 2042.