m.p.gavlak

Turzovka na severe Slovenska je jedno z troch pútnických miest v našej krajine, kde sa mala zjaviť Panna Mária. Keďže pochádzam neďaleko od tohto miesta, poznám to tam dobre. Aké ale bolo samotné posolstvo tohto zjavenia?   

To z domácich nevie takmer nikto. Ešte môj pradedo Vincent chodieval na horu Živčák (nad Turzovkou). V tom čase (hádam 60. roky) tam bola len lesná cestička, ale už vtedy odtiaľ nosieval vodu, ktorá pramení v miestnych kopcoch a o ktorej sa hovorí ako o „liečivej.“ Už tretia generácia našej rodiny tam teda chodí po túto vodu. Dnes sú tam už pekné chodníky, jedna útulná kaplnka a novo aj bazilika. Vodu si možno napustiť z kohútikov.

O samotnom zjavení som vedel to, že sa udialo v roku 1956 miestnemu horárovi (myslím, že to bol horár) menom Matúš Lašút. Pannu Máriu videl niekde medzi stromami v lese. Keď to vyšlo najavo, komunisti ho veľmi tvrdo prenasledovali, prehlásili ho za mentálne chorého (typická komunistická taktika) a zavreli na niekoľko rokov na psychiatriu (ďalšia typická komunistická taktika). Mladí chlapci (zrejme členovia komunistickej mládeže, taká nejaká zberba) jazdievali na svojich javách hore na horu a kladivami rozbíjali sošky a obrazy, čo tam ľudia nanosili z úcty k tomuto zjaveniu. Vždy sa ale našiel niekto, kto tam doniesol ďalší predmet, či obrázok.

Zjavenie nebolo cirkvou nikdy oficiálne uznané, ale ani zamietnuté.

Ako som už spomenul, o samotnom posolstve – čo mala panna Mária pánovi Matúšovi vlastne povedať – som nikdy nepočul a ani som nevedel, že nejaké bolo. A hľa, na stránke zivcak.sk, ktorá sa tejto udalosti venuje, je o ňom (podľa mňa) veľmi zaujímavá zmienka. Tu je:

(Matúš) Preľakne sa, ale Panna Mária opäť ukazuje kamsi, smerom, kde bol ešte pred chvíľou jej obrázok. Toho však teraz niet a jemu je jasné, že na mieste, kde je Mária prítomná osobne, nie sú potrebné žiadne jej symboly. Ona však neprestávala ukazovať stále na to isté miesto. Teraz to Matúš zbadal. Akoby vo vzduchu vidí mapu sveta, akýsi plošný obraz zemegule. Štáty nemajú hranice, vidno len jasne ohraničenú súš od mora. Súš bola zelenej a žltej farby, more modrej. Matúš po prvý krát nechápe význam obrazu. Tu sa mu však pod zemeguľou objavuje tabuľka s nápismi, ktoré vysvetľujú symboliku obrazu. Zelená farba je farba Dobra a znázorňuje hory a pohoria, Žltá farba je farba Zla a sú ňou vyfarbené roviny. Nápis však vzápätí mizne a objavuje sa výzva. Doslova znela : „ČINTE POKÁNIE!“ – „MODLITE SA ZA KŇAZOV A REHOĽNÍKOV!“ – „MODLITE SA RUŽENEC!“

Hneď ako si Matúš výzvu prečíta, zbadá, že na obraze sa niečo deje. Žltá farba začína prekrývať farbu zelenú – Zlo sa vo svete šíri na úkor Dobra. Bolo to jasné znamenie a Matúš to pochopil nielen vizuálne, ale hlavne kdesi hlboko vo svojom vnútri. Opäť sa objavuje tabuľka s výzvou o pokání a modlitbe. Tá sa zjaví aj tretí krát, ihneď ako zmizne aj tretí obraz, na ktorom už žltá farba celkom pohltí farbu zelenú. Pod obrazom vidno varovanie : „AK SA ĽUDIA NEPOLEPŠIA, ZAHYNÚ. Na celú zemeguľu padal akoby žltý dážď. Dážď hriechov a zla.

Obraz sa opäť mení – už po štvrtý krát. V mori, okolo pobrežia vidno obrovské výbuchy, metajúce na pobrežie hmotu, ktorá zaplavuje zem. Kam dopadne, tam zanikne život. Na tabuľke sa objaví výstraha : „KEĎ SA ĽUDIA NENAPRAVIA, PRÍDU STRAŠNÉ POHROMY JEDNOTLIVO I HROMADNE A ĽUDIA BUDÚ HYNÚŤ RÔZNYMI SPÔSOBMI.“

Piaty a šiesty obraz, ktoré sa potom na mape objavujú, si Matúš ponechal ako tajomstvo, zjavené len jemu. Vo svojom vnútri pocítil, že by ich poznanie ľuďom nijako neprospelo.

V poslednom – siedmom obraze, Panna Mária Lašútovi ukazuje, ako by mohla vyzerať zem, keby sa ľudia obrátili a žili podľa Božej vôle. Zem je ožiarená slnečným jasom. Pokrýva ju svieža zeleň, všade samé kvety. Z obrazu cítiť radosť, súlad a mier. Nad Zemou sa vznáša zjav Nepoškvrneného Počatia, ktoré s ružencom v ruke ochraňuje všetky národy. Matúšovi je už teraz jasné, že modlitba svätého ruženca je tá zbraň, ktorou si ľudstvo môže vybojovať a vyprosiť pre svet pokánie, pokoj a blahobyt na zemi a spásu duše.

https://www.zivcakova.sk/vizionar-matus-lasut/

* * *

Zaujímavé na tomto opise je to, ako veľmi sa podobá na iné zjavenia Panny Márie či už vo Fatime, La Sallete, alebo Akite (Japonsko). V Akite sestre Agnes Sasagawovej napríklad povedala tieto slová:

Ak nebudú ľudia činiť pokánie, Boh na nich pošle strašný trest. Nebudú ušetrení ani kňazi, ani verní. Preživší budú v tak zúboženom stave, že budú závidieť mŕtvym. Jediná zbraň, ktorá vám bude ponechaná, bude ruženec a znak môjho Syna. Modlite sa ruženec. Modlite sa za pápeža, biskupov a kňazov ružencom.

Satan vstúpi do cirkvi. Kardináli budú proti kardinálom, biskupi proti biskupom… Satan bude zvádzať mnohých kňazov od Boha.    

https://www.youtube.com/watch?v=6MGMx5uVRQg&t=584s

Ako vidno, tieto správy sú si dosť podobné: trest; modlitba ruženca zvlášť za kňazov, biskupov, pápeža. To je to, čo treba robiť.

O samotnom Paríži existuje toľko obdobných proroctiev, že by mi nestačilo všetkých mojich desať prstov na rukách, aby som ich vymenoval. Tu je napríklad staručký obrázok, ukazujúci v plameňoch washingtonský Capitol a parížsky Notre Dame (!):

Na obrázku sa píše: Srdce Ježišovo, nehľaď na naše hriechy, ale na krv zmučených, ktorá volá o zmilovanie!

Medzi inými je zaujímavé proroctvo otca Louisa Marie Pela z roku 1945: Paríž bude zničený Revolúciou a spálený ruskými atómovými bombami… Marseille a pobrežie Azúrového mora budú zas zatopené vodami.

Prvý Paríž, potom Rím a po Ríme celý svet. Tento opis udalostí sa vyskytuje znova a znova, znova a znova.

* * *

Naozaj nebrať ani jedno z týchto proroctiev vážne? Všetky odkazujú na to, že dobré/zlé ľudské skutky majú rozhodujúci vplyv na budúce udalosti. Jedinec asi nedokáže zachrániť celý svet. Ale seba a blížnych možno áno.