m.p.gavlak

Žijeme v zvláštnej dobe. Na jednej strane sa správne odcudzujú myšlienky nacizmu a fašizmu, no na druhej strane sa akoby rehabilitovali tie komunistické. Problém však je, že obhajcovia komunizmu nielenže zľahčujú fakty okolo obetí komunizmu, ktorých bolo až 100 miliónov! (80 mil. v Číne, 20 mil. v ZSSR, stovky tisíc v Poľsku, desiatky tisíc v ČSR); ale zároveň úplne ignorujú jeho pravú esenciu a „predurčenú“ budúcnosť –  tou mala byť svetovláda nastolená skrze „svetovú komunistickú revolúciu“. 

Sme Stranou triedy, ktorá je na ceste podmaniť si celý svet.

Mikhail Frunze;

(zo správy delegátom poslanej na XI. zasadnutie kongresu Komunistickej strany ZSSR, 1922; https://archive.org/stream/IcebreakerWhoStartedTheSecondWorldWar/SuvorovViktor-Icebreaker.WhoStartedTheSecondWorldWar#page/n15/mode/2up)

(digitallibrary.usc.edu)

Titulky Los Angels Examiner zo 7. januára 1940 hlásajú: „Ruský pavúk sedí na pupku sveta a čaká na svoje ďalšie obete.“ Noviny ďalej varujú, že „Sovietske Rusko pod Diktátorom Stalinom“ si robí zálusk nielen na celú Škandináviu, ale aj na Maďarsko a nemeckú časť Poľska  (ZSSR sa s Nemeckom dohodli na rozdelení si tejto krajiny). Los Angels Examiner vyjadril svoju obavu pred obsadením celej Eurázie týmto červeným molochom.

Asi to bude znieť neuveriteľne, ale v 30. rokoch 20. storočia bol na Západe komunizmus jednou z najviac „trendy“ vecí vôbec – skrátka, ak ste chceli byť cool, boli ste komunistom, alebo ste s jeho myšlienkami aspoň sympatizovali (kto vie, či sa aj mladí Husák, či Gottwald nestali komunistami skôr kvôli nejakým svojim kamarátkam než z číročistého presvedčenia). Vyvesenie vlajky s kosákom a kladivom bolo v tej dobe asi tak hrdinské, chválihodné a správne, ako dnešné vešanie vlajok „Slobodného Tibetu.“

Čo sú komunizmus a socializmus zač, dnes už netreba vysvetľovať. Postačí snáď len jeden podarený citátik jedného veľkého štátnika: „Socializmus je filozofia zlyhania, viera nevzdelanosti a evanjelium závisti. Jeho zdedenou cnosťou je rovnaké zdieľanie biedy.“ – Sir Winston Churchill. Lepšie by to nevystihol ani sám veľký Carlo Em.

A bol to práve Churchill, kto ako prvý upozornil na fakt, že komunizmus, podobne ako pred tým nacizmus, túži postrčiť „tým správnym smerom“ nielen Rusko, Čínu a tie prťavé krajiny zo strednej Európy, ale vlastne celý svet. „Pokrok nezastavíš“ dušoval sa svojho času superstár všetkých proletárov, Lenin.

Podľa veľmi zjednodušených predstáv, ako ich načrtli už Marx s Engelsom, mala komunistická svetová revolúcia prebehnúť proste tak, že sa mali proletári (robotníci) CELESVETOVO vzbúriť, spojiť sa a ovládnuť závody. To mal byť, podľa Marxistov, prvý stupeň v globálnom nahradení kapitalizmu, ktorý ľudí aj tak len zdieral, úžasnou a dokonalou vládou proletárov. Jednotlivé akcie v rôznych častiach sveta mohli a nemuseli prebiehať súčasne.

(https://carringtonswines.files.wordpress.com/2014/11/ussremblem2.png)

Oficiálny symbol Sovietskeho Zväzu. Jediný vtip je v tom, že kosák a kladivo viac nezaberajú ZSSR, ako zaberajú. Tento symbol je zosobnením skutočného cieľa marxistov a komunistov – jednej svetovej socialistickej zväzovej republiky. Nájdete ho na komunistickom (zväčša druho-sveto-vojnovom) pomníku každého správneho slovenského mesta, či obce.

Prvý krok sa vydaril, komunizmus bol v októbri 1917 úspešne nastolený v Rusku. Ľud jasal. Potom sa ale čosi zadrhlo – nikto ďalší sa k veľkej revolúcii už nechcel pridať! Napriek tomu sa ZSSR aspoň vydávalo za vzor všetkým komunistickým bunkám po celom svete v nádeji, že tie predsa len niečo zorganizujú a že svetová komunistická revolúcia bude prebiehať viac menej sama od seba, pozvoľne. Spočiatku sa zdalo, že by to mohlo skutočne fungovať – dôkazom budiš Maďarská republika rad, Slovenská republika rad, či masové robotnícke nepokoje vojnovými reparáciami drveného Nemecka.

No už Stalin pochopil, že zas až také jednoduché to nebude. Robotníci na západe sa síce občas búrili, no na nejakú väčšiu akciu to akosi nevypadalo (pravda, búrili sa aj robotníci v samotnom ZSSR, tí sa ale nepočítali). Prišli 40. roky a s nimi 2. svetová vojna; po ťažkej implózii komunizmu nastala predsa len jeho mohutná explózia (niektorí to nazývajú „oslobodením“).

(http://wpscms.pearsoncmg.com/wps/media/objects/1693/1733989/images/Resources/w066.jpg)

Tvrdiť, že komunizmus je vo svojej podstate dobrým, je asi také isté, ako tvrdiť, že si seagalovky zaslúžia Oskara. Každý, kto videl z nejakej aspoň 10 minút, vie, že nezaslúžia.

Strýko Joe, ako Josifa nazývali typicky preidealizovaní Američania, však zabral len polovicu Európy a to bolo málo. Starý lišiak sa ale nenechal odradiť. Ďalšiu vojnu si nateraz nemohol dovoliť (ZSSR mala síce o polovicu viac mužov v zbrani ako spojenci, no nemala ťažké strategické bombardéry a hlavne tú atómovú srandu) a tak sa vrátil, tak ako sa patrí, ku koreňom. Májové číslo časopisu „Válka“ píše v článku s názvom „Stalinova invázia do Európy po r. 1945?“ toto:

„(Stalin) ani po víťazstve nad nacizmom neprekročil svoj tieň a revolučnú teóriu, z ktorej vzišiel.  Napriek desiatkam prehlásení o spolupráci počítal s ďalším šírením revolúcie. N. Chruščov o tom, ako vedenie videlo svoju budúcnosť neskôr napísal: Podobne ako po vystúpení z 1. svetovej vojny Rusko uskutočnilo revolúciu a vybudovalo sovietsku moc, mysleli sme, že i po 2. svetovej vojne sa tak môže v Európe stať, že si všetci zvolia cestu od kapitalizmu k socializmu. Stalin bol presvedčený, že Nemecko vyvolá revolúciu a vytvorí proletársky štát … Rovnaké nádeje sme živili i vo vzťahu k Francúzsku a Taliansku. Z týchto slov je zrejmé, prečo Stalin trval na tom, že Nemecko musí zostať zjednotené.“

Aby bol obraz situácie komplexnejší: článok na inom mieste píše, že napološialený diktátor vo svojej nore dúfal, že kapitalistické krajiny opäť povedú skôr-či-neskôr medzi sebou nejakú tú vojničku a práve v tomto momente, v čase oslabenia ich vlád, nastane chvíľa pre komunistické bunky v jednotlivých krajinách aby prevzali moc. Do tej doby bude komunizmus „mierový“ (o to mu predsa vždy šlo – o mier na celej Zemi hneď po svetovej revolúcii).

Hoci k tejto vojne nikdy nedošlo, aj tak malo Francúzsko a hlavne Taliansko namále; len silná kampaň financovaná čiastočne zo zdrojov CIA pomohla vo voľbách poraziť taliansku komunistickú stranu. Skutočne moc nechýbalo a katolícke Taliansko by bolo na tej „správnej“ strane železnej opony. Tak, Joži … možno nabudúce.

(https://www.google.sk/search?hl=sk&site=imghp&tbm=isch&source=hp&biw=1164&bih=800&q=european_communism___propaganda_by_tomasz96-d5p3xn7&oq=european_communism___propaganda_by_tomasz96-d5p3xn7&gs_l=img.12…2075.2075.0.3162.1.1.0.0.0.0.139.139.0j1.1.0….0…1ac.1.64.img..1.0.0.ltUkCH9Mcek#imgrc=ef-mS5buNeR9vM%3A)

Seriously?

(Geniálne. Ako z učebnice paradoxu: „Rázne odmietame západný imperializmus! Sme za ten východný …“)

Fenoménom 21. storočia sú bezpochyby konšpiračné teórie. Niektoré sú evidentným vtipom, na iných zrnko pravdy môže byť. Všetky majú ale jedno spoločné – sú silno protiamerické a zároveň nesmierne proruské. Až podozrivo. Dokonca aj podľa CIA sú konšpiračné teórie „jednou z najúčinnejších propagandistických zbraní vôbec.“ Možnože by teda nebolo na škodu veci pripomenúť jednu konšpiračnú teóriu, ktorá sa ale súdruhom nikdy moc nepáčila.

Viktor Suvorov, vlastným menom Vladimir B. Rezun, je bývalý vysokopostavený dôstojník sovietskych vojenských tajných služieb. Snáď sa mu sprotivil boršč, alebo čo (mal som raz v živote a viem, že už niečo podobného nechcem zažiť), no utiekol do Británie, kde napísal svoje slávne dielo „Icebreaker: Who Started the Second World War?“ (v češtine vyšlo pod názvom „Všechno bylo jinak“). A čože to Suvorov vo svojej knižočke tvrdí?

Podľa neho chystal Stalin pred 2. svetovou vojnou masívnu inváziu na západ. Najprv však potreboval, aby sa západné krajiny pobili medzi sebou (kde som len niečo podobného už čítal?). Vedel, že Hitler by sa do niečoho takého pustil, ale len v prípade, že by mal istotu, že by ho ZSSR v prípade vojny s Francúzskom a Britániou nenapadlo odzadu. A tak došlo k neslávnemu nacisticko-komunistickému paktu pod názvom Molotov-Ribentropova dohoda (A opäť to bol W. Churchill kto poznamenal, že od tohto momentu si bol absolútne istý, že vojna na západe je neodvratnou). Plán Stalina bol teda taký, že v momente najväčšieho oslabenia Británie a Nemecka sa jeho červená armáda vrhne vpred a zastaví sa až u Atlantického oceánu. Veci sa však nevyvíjali tak, „ako sa mali“: Hitler Britániu nedobyl a keďže už asi nemal čo na robote, otočil na východ, proti svojmu bývalému „chránencovi.“ Vpád bránil slovami, že je to preventívna vojna proti komunistom, ktorí chcú napadnúť a zničiť nielen Nemecko, ale celú Európu …

Na rovinu však treba povedať, že oficiálna historická obec túto „konšpiračnú teóriu“ zmiatla zo stola ako príliš „fantasmagorickú.“

(http://i2.cdn.turner.com/cnnnext/dam/assets/150508101003-01-russian-ve-day-tablet-large.jpg)

2015. Medzitým v Rusku – komunistická symbolika je všadeprítomná. Ono, nie nadarmo sa hovorí, že diabol je v detailoch

Nech už je pravda akákoľvek jedno je isté: komunizmus už zo svojej podstaty predpokladá svetovládu. Ak by bolo možné dobyť územia vojensky, urobili by to. Ani Lenin, ani Stalin, ani Chruščov by celkom určite neváhali. Ak by to možné nebolo, existujú predsa podvratné akcie (neostýchali sa dokonca ani cirkvi: http://www.postoy.sk/content/byvaly-sovietsky-spion-teologiu-oslobodenia-vytvorila-kgb). Z tohto pohľadu je veľmi znepokojivé dívať sa na súčasné ruské vedenie, na ktorého čele stojí bývalý dôstojník KGB, ako sa k dobám stalinizmu oficiálne vracia a nazýva to svojim „dedičstvom.“ Toto už nie je sranda; je to do neba volajúce šialenstvo z ktorého nič dobrého vzísť ani nemôže.

http://en.wikipedia.org/wiki/Russian_Revolution

http://en.wikipedia.org/wiki/World_revolution

http://en.wikipedia.org/wiki/World_communism

http://en.wikipedia.org/wiki/Communist_revolution

http://en.wikipedia.org/wiki/Portal:Communism

http://en.wikipedia.org/wiki/Viktor_Suvorov

https://archive.org/stream/IcebreakerWhoStartedTheSecondWorldWar/SuvorovViktor-Icebreaker.WhoStartedTheSecondWorldWar#page/n15/mode/2up

Válka Revue, máj 2015