m.p.gavlak

Generál Ján Šejna utiekol v roku 1968 do Ameriky, kde podal svedectvo o komunistickej podvratnej činnosti voči Západu. Napísal o tom aj knihu, ktorá bola jednou z najbizarnejších vecí, aké som kedy čítal. A tak, ako odporný bol celý komunistický režim, tak odporný je aj názov tejto knihy: We will bury you – Pochováme vás.

Keď čítate túto knihu, máte pocit, akoby ste čítali knihu proroctiev. To ale nie sú proroctvá. Oni to celý ten čas museli naozaj plánovať.

Jeff Nyquist, investigatívny autor

Prológ

Keď miestni komunistickí pamätníci počujú meno pána generála Jána Šejnu, musia škrípať zubami asi tak, ako škrípal Pepek námorník keď zistil, že mu došiel špenát. Ich nasledovatelia, ktorí s otvorenou pusou počúvali, ako sme sa tu mali za socíku super strašne dobre, ale toto meno asi poznať nebudú. Takže asi toľkoto:

Ján Šejna bol najvyššie postavený komunistický vojenský funkcionár, ktorý kedy utiekol na Západ. V tom čase to bolo azda najväčšia svetová aféra. Východný svet smútil, kremeľskí plánovači panikárili. A mali prečo. Po výpovedi pána Šejnu im muselo byť jasné, že najbližších desať päťročníc, ktoré toľko pripravovali, sa proste neuskutoční.

Pán generál napísal v USA knihu s názvom We will bury you (Pochováme vás), ktorej názov odkazuje na Chruščovovu obľúbenú frázu. Kniha je v podstate rozdelená na dve časti – generálovu vlastnú autobiografiu a časť, kde pomerne podrobne rozoberá kremeľské spiknutie voči Západu. Druhej časti sa venuje aj tento článok.

(https://cs.wikipedia.org/wiki/Jan_%C5%A0ejna#/media/File:Jan_%C5%A0ejna.jpg)

Komunistická ideológia

Na tomto svete nebude mieru, pokým nebude posledný kapitalista pod zemou.

Chruščov, We will bury you, s. 88

Ako pán generál píše, komunistická ideológia bola neúprosná. Na tomto svete nemôže byť a nikdy ani nebude skutočného mieru, pokým komunizmus nezvíťazí a kým sa celý svet nespojí pod jednu komunistickú vládu. „Beh dejín neúprosne smeruje k víťazstvu socializmu nad svetom“, hovorí marxisticko-leninská ideológia. Hlavným cieľom komunizmu teda bola skutočne svetovláda. Mala nastávať postupne, najlepšie vlastným socialistickými revolúciami v jednotlivých krajinách (aktívne podporovanými z komunistického tábora ), prípadne vojenskými akciami Moskvy. Samotným vojenským akciám však muselo predchádzať „pripravovanie pôdy.“

Toto „pripravovanie pôdy“ s následnými vojenskými operáciami sa pripravovalo v akýchsi päť ročných plánoch. Celkový plán z roku 1956 zahrňoval 4 fázy:

1) mier

2) obdobie podvratných činností

3) obdobie bojových operácii

4) „globálny demokratický mier“ (mal nastať okolo roku 1995)

Samozrejme, ako všetky komunistické päťročnice a plány, aj tento začal mať už na začiatku „mierne zdržanie.“

Prvý bod hovorí o „mieri.“ Ten bol dôležitý hlavne z troch dôvodov: jednak preto, aby sa konsolidovala moc Moskvy; potom preto aby mali sovieti dostatok času na vlastné vyzbrojenie a prípravu na konečne víťazstvo; a jednak preto, aby mali počas tohto „mieru“ voľné ruky v menej viditeľných častiach sveta (južná Amerika, Vietnam…).

(http://image.slidesharecdn.com/wewillburyyou-100205074729-phpapp02/95/we-will-bury-you-1-638.jpg?cb=1427822885)

Spiknutie proti Európe

V Európe bolo hlavným cieľom kremeľských plánovačov čo najviac oslabiť NATO. Ako? Podporou extrémistických krídel v prevažne ľavicových stranách – ktoré mali vedome šíriť antiamerikanizmus a vlastné odzbrojovanie – a očierňovaní pravicových strán, ktoré boli tradične proamerické a teda pro-NATO. V Nemecku bola tou „vyvolenou“ SPD, v Británii Labouristi atp.

Druhým krokom v „pripravovaní pôdy“ bolo propagovanie „pokrokových myšlienok“, ktoré, opäť, mali oslabovať jednotlivé vlády. Zvláštny dôraz bol pritom kladený hlavne na Škandináviu, kde mal proces viesť k zrušení tamojších kráľovstiev a nastolení sociálistických

republík. Prečo bol práve tento priestor tak dôležitý? Pán Šejna píše:

Význam Škandinávie spočíva v tom, že sa považuje za dôležitý odrazový mostík pre prípadný útok na Veľkú Britániu.

We will bury you, str.104

Hlavným plánom pre Britániu bolo – okrem svojvoľného budovania socialistického podhubia skrze Kremľom podporovaných ultraľavičiarov v Labour party – postupná izolácia ostrova od kontinentálnej Európy.

Boli na to dva dôvody. Prvým bol fakt, že Británia je ostrov, ktorí pre svoje prežitie MUSÍ obchodovať. Čím viac sa jej sťažuje obchodovanie so zvyškom sveta/Európy, tým viac štát trpí. Šejna píše:

Sovieti verili, že v roku 1970 bude hospodárska a sociálna situácia v Británii už tak zúfalá, že by bolo možné v krajine vyvolať krízu a kolaps národnej morálky. Nestabilitu plánovali vyvolať zavraždením vybraného britského politika.

We will bury you, str. 125

Bol tu však ešte druhý dôvod. Spojené Kráľovstvo bolo, nie neprávom, považované za najsilnejšieho zástancu Severoatlantickej aliancie, malo zďaleka najmocnejšie armádu z európskych krajín. Kontinentálnu Európu, naopak, vnímali Sovieti ako „pacifistického slabocha.“ Ak by sa Británia vzdialila od Európy, napr. tým že by odmietla vstúpiť do Európskeho hospodárskeho systému, kremeľskí plánovači vedeli, že by im to veľmi uľahčilo vojenské ovládnutie kontinentálnej Európy bez toho, že by riskovali ďalší svetový konflikt, či použitie nukleárnych zbraní.

Takto sa mal komunizmus rozšíriť až k Atlantiku.

A áno, nápadne to pripomína jednu nedávnu udalosť. Boris a Nigel nielenže pôsobia ako dvaja šašovia, oni nimi aj evidentne sú. V tom lepšom prípade. Ich podozrivé správanie po referende skôr našepkáva, že sú to najväčší vlastizradci v dejinách svojej krajiny …

A aby som nezabudol: Východný blok aktívne podporoval IRA a ďalšie teroristické skupiny pôsobiace vo VB, aby tak rozvrátil kráľovstvo úplne. Robili to pre „zotročený ľud.“ Tomu sa hovorí terorizmus s ľudskou tvárou.

(http://image.shutterstock.com/z/stock-vector-socialistic-world-infographics-of-increasing-the-number-of-socialist-people-countries-territory-204015286.jpg)

Spiknutie proti Spojeným Štátom Americkým

Sovieti nechceli viesť vojnu s Amerikou. Nieže by ju mali tak radi, ale opäť len preto, že im to tak radila ich vojenská doktrína. Jej cieľom bolo nastolenie jedného komunistického superštátu, avšak to by sa nemohlo udiať, keby bol ZSSR príliš oslabený, či dokonca zničený.

Museli ísť na to teda inak. Vždy mali eminentný záujem o osobu prezidenta USA. Práve prezidenta vnímali ako najväčšiu slabinu štátu. U hlavy štátu sa ale nezastavili. Naopak, hľadali cesty, ako v USA vyvolať ekonomickú krízu:

Ak by sa podarilo dostatočne rozvrátiť americkú ekonomiku, bola by to robotnícka a stredná trieda, koho by škody najviac postihli. Títo ľudia by sa potom zaiste odvrátili od buržoázie, ktorá im spôsobila ich utrpenie.

We will bury you, str. 104

USA by týmto spôsobom neovládli, ale to (zatiaľ) nebolo v pláne. Ekonomicky slabý štát by sa musel stiahnuť z polky sveta a toto vákuum by bolo nahradené komunizmom …

Spiknutie voči Severoatlantickej aliancii

Najväčší kúsok, ktorý Sovieti plánovali, som si nechal až na záver. Kluci nezbední uvažovali o niečom naozaj … veľkom. Ako som napísal už vyššie, jedným z cieľov izolácie Británie bolo, že by im bezbranná Európa padla rovno do klina (no neber to!). Malo to však háčik. Európa stále bola, prostredníctvom NATO, pod americkou ochranou. A kremeľ sa Amerikou zničiť nechcel. A tak naplánoval falošné zrušenie Varšavskej zmluvy. Opäť pán generál:

Sovieti plánovali presvedčiť pacifistickú Európu o márnosti existencie NATO zvlášť potom, čo by uzavreli aj svoje posledné zahraničné základne … Chceli Európu primäť k tomu, aby redukovala svoju obranu a svoj priemysel preorientovala do civilnej sféry. Hlavným cieľom bolo rozpustenie NATO. Avšak Sovieti sami v žiadnom prípade nepočítali so znížením svojej reálnej vojenskej sily.

We will bury you, str. 127

A inde generál píše:

(Po zrušení NATO) … boli by Američania aj naďalej ochotní nechať zničiť New York, Washington, či Seattle, na obranu Nemecka, Francúzska, či Španielska?

We will bury you, str. 133

Epilóg

Veriť, že medzi súčasnými udalosťami a plánmi popisovanými v knihe We will bury you nie sú vôbec žiadne súvislosti, je ako veriť, že keď sa napijete redbulu, narastú vám krídla a vy  budete môcť odletieť niekam na inú planétu.

V jednom zo skutočných katolíckych proroctiev, o ktorých som písal, sa hovorí, že „ruská vlajka bude jedného dňa viať nad Chrámom Sv. Petra.“ Myslím, že keby Jan Šejna dnes žil, nemal by pochýb, že presne k tom smerujeme.

Pán generál Šejna je zabudnutým velikánom (aj) našich dejín. Je chybou, že sme jeho spisy nechali zapadnúť prachom; možnože by nám lepšie ozrejmili, v akomže svete to vlastne žijeme.

Za to, čo nám to po sebe zanechal, za jeho varovania a odhalenia, si aspoň malé ´ďakujem´ rozhodne zaslúži (na rozdiel od niektorých našich penzijonovaných komunistov, ktorí celý svoj život pracovali na zotročení sveta, a dnes si poberajú vysoké dôchodky).