m.p.gavlak

I o tej nejmenšej veci

spytovaní budú všeci:

Všecké veci skúmať bude, né z částky, než scela,

by každá cnosť, i každá zlosť odplatu svú mela.

I to daremné slovíčko, jenž mluvili lidé,

ku slušnému rozeznání na svú váhu prijde.

Za všecko, i za slovíčko musíš počet dati,

tehdy nyní si považuj, jak se máš chovati.

Hugolín Gavlovič, „Škola kresťanská, s veršami zvázaná“

Zdalo sa mi, akoby Kráľ sedel na Súdnej stolici a každý žijúci človek pred ním stál. Vedľa každého človeka stáli dve bytosti, jedna vyzerala ako vojak a druhá ako čierny Etiópčan. Pred súdnou stolicou bola kazateľnica. Na nej ležala kniha v tej istej polohe ako som videla skôr, keď som videla troch Kráľov stáť pred Sudcom. Zdalo sa mi, akoby celý svet stál pred kazateľnicou. Potom som počula Sudcu ako povedal ozbrojenému vojakovi: „Zavolaj tých, ktorým si slúžil s láskou!“

Tí, ktorí boli menovaní, padli ihneď dole. Niektorí z nich tam ležali dlhšiu dobu, iní kratšiu, až kým ich duše boli oddelené od tela. Nie som schopná popísať všetko, čo som počula a videla pretože som počula rozsudky mnohých ľudí, ktorí sú stále nažive, ale čoskoro budú povolaní.

Sudca mi povedal: „Ak si ľudia dajú do poriadku svoje hriechy, Ja rovnako tak zľahčím ich rozsudok.“ Potom som videla ako boli množstvám ľudí udelené rozsudky, niektorí šli do očistca, iní do večného ohňa.

Zdalo sa mi, že vidím dušu privádzanú vojakom a Etiópcom pred Sudcu. Už som ju pred tým niekde videla. Bolo mi povedané: „To, čo teraz uvidíš, sa udeje v súvislosti s touto dušou, ktorá bola práve prepustená zo svojho tela.“ Akonáhle bola duša privedená pred Sudcu, stála tam sama, jej strážcovia od nej odstúpili. Stála tam nahá a trúchlivá netušiac, kde sa to vlastne nachádza. Zdalo sa mi, že každé slovo v onej Knihe dávalo odpoveď na každú vec o ktorej tá duša rozprávala. Vo veci vypočúvania prehovoril ako prvý ten vojak. Povedal: „Nie je správne vyťahovať tie hriechy tejto duše, ktoré napravila (vyznaním) na spovedi.“

Ako som toto všetko sledovala, uvedomila som si, že vojak vedel v Bohu o všetkom (čo tá duša popáchala), ale rozprával (len preto) aby som ja mohla porozumieť. Z Knihy Spravodlivosti sa ozvalo: „Táto duša síce činila pokánie, to však nebolo sprevádzané ľútosťou alebo kompenzáciou, ktorá by vyrovnala jej veľké hriechy. Preto by mala teraz trpieť za tieto hriechy, za ktoré nečinila nápravu, kým mohla.“ Keď bolo toto povedané, duša začala nariekať tak silno, akoby sa úplne zosypala. Bolo vidieť jej slzy, ale nebol počuť žiaden zvuk.

Kráľ potom povedal duši: „Nech tvoje svedomie teraz prizná tie hriechy, ktoré neboli vyrovnané vhodným zadosťučinením.“ Duša pozdvihla svoj hlas takou silou, že sa zdalo, že by to mohol počuť celý svet. Povedala: „Beda mi, že som nečinila podľa Božích prikázaní, o ktorých som počula a ktoré som poznala!“ Potom dodala priznávajúc sa: „Nebála som sa Božieho súdu.“

Kniha jej odvetila: „Musíš sa teda teraz báť diabla.“

Na to sa duša začala strachovať a triasť, akoby sa úplne zosypala. Povedala: „Nemala som takmer žiadnej lásky k Bohu. Preto som (toho) činila tak málo.“ Kniha jej ihneď odvetila: „Preto je pre teba spravodlivé, aby si sa dostala bližšie k diablovi ako k Bohu, pretože ťa diabol svojimi pokušeniami lákal a zlákal. Duša odvetila: „Teraz už rozumiem, že všetko čo som porobila bolo na diablov podnet.“

Kniha odvetila: „Spravodlivosť diktuje, že je diablovým právom splatiť tvoje dlhy bolesťou a trestom.“ Duša povedala: „Od hlavy po päty nebolo ničoho, čo by som nenosila s pýchou. Niektoré svoje márnivé a namyslené spôsoby som si vymyslela sama, iné som nasledovala podľa spôsobov a zvyklostí svojho rodného kraja. Umývala som si ruky a tvár nielen preto, aby som bola čistá, ale aj preto, aby som bola ľuďmi nazývaná nádhernou.“

Kniha odvetila: „ Spravodlivosť hovorí, že je diablovým právom splatiť čo si zarobila, lebo si sa obliekala a uctievala samú seba, ako ti on vnukol a našepkal, aby si činila.“ Duša odvetila: Moje ústa boli často otvorené pre oplzlé rozhovory, lebo som chcela potešiť ostatných a moje srdce prahlo potom aby som nebola vysmiata, či opovrhnutá.“ Kniha odvetila: „Pre toto musí byť tvoj jazyk odstránený a tvoje zuby ohnuté. A všetky tie veci, ktoré si najviac nenávidela, budú ti dané, kým tie, ktoré si najviac milovala, budú ti odňaté.“

Duša hovorila: „Veľmi som si užívala, keď si ľudia zo mňa brali príklad, všímali si čo robím a opakovali to.“ Kniha odvetila: „Preto sa každý chytil do hriechu, za ktorý budeš ty potrestaná a aj im sa dostane rovnakého trestu, i k tebe budú privedení. Tvoja bolesť sa následne zväčší vždy, keď (k tebe) príde niekto, kto opakoval tvoje spôsoby.

Po týchto slovách sa mi zdalo akoby reťaz spútala jej hlavu ako koruna a utesnená bola tak silno, že predná aj zadná časť jej hlavy sa spojili. Jej oči spadli z jamiek a viseli na koreňoch, jej vlasy vypadali akoby boli spálené ohňom a jej mozog bol roztrieštený a vybraný skrz nozdry a uši. Jej jazyk bol vybraný a zuby zatlačené dnu. Jej ruky boli skrútené ako povrazy a kosti polámané. Jej ruky s kožou odstránenou boli pripevnené k jej krku, jej prsia a brucho boli zviazané tak silno s jej chrbtom, že jej rebrá sa polámali a srdce sa jej roztieklo spolu so všetkými vnútornosťami. Jej stehná viseli na bokoch a zlomené kosti boli trčali von rovnako ako tenká niť, ktorá sa používa pri vyšívaní.

Po tomto výjave sa ozval Etiópčan: „Ó Sudca, hriechy tejto duše boli teraz potrestané podľa práva. Teraz nás oboch spoj, mňa aj túto dušu, aby sme nikdy neboli oddelení.“ Avšak vojak odvetil: „Počuj, Sudca, ktorý pozná všetky veci! Vieš, aké boli posledné myšlienky a pocity tejto duše pred koncom jej života. V poslednom momente mala túto myšlienku: „Och, keby mi len dal Boh viac času, s radosťou by som odčinila svoje hriechy a slúžila Mu po celý zvyšok svojho života, viac by som Ho už neurážala!“ Ó, Sudca, takéto (veru) boli jej posledné myšlienky a priania. Pamätaj, Pane, že táto osoba nežila dostatočne dlho aby si osvojila plne chápajúce svedomie. Takže, Pane, pomysli na jej mladosť a súď ju milosrdne!“

Odpoveď prišla z Knihy Súdu: „Posledné myšlienky, ako sú tieto, si nezasluhujú peklo.“ Sudca následne povedal: „Nech je Nebo otvorené pre túto dušu pre Moju túžbu (po nej). V očistci pre svoje hriechy bude trpieť tak dlho, ako je jej stanovené, ak sa jej nedostane pomoci v podobe (za ňu obetovaných) dobrých skutkov dosiaľ ešte žijúcich ľudí.“

VYSVETLENIE: Táto žena dala sľub panenstva v prítomnosti kňaza, no neskôr sa vydala. Zomrela počas pôrodu.

http://www.dailycatholic.org/4bri5051.htm

(Všetky knihy a zápisky sv. Brigity v AJ tu: http://www.dailycatholic.org/bridget.htm)

+ + +

Kedysi sa to učilo, dnes sa to už taktne zamlčuje, „aby sme náhodou niekoho neurazili“: každý človek bude súdený za každé jedno svoje slovo, za každú jednu svoju myšlienku. Áno, Boh je láska. Ale Boh je aj Spravodlivý Sudca.

Vyššie zmienená stať by sa modernému človeku mohla zdať nemiestne krutá, veď tá duša predsa „nikoho nezabila“ a predsa sa len tak-tak vyhla večnému peklu z ktorého niet návratu, nehovoriac o treste, ktorý sa jej napriek tomu ušiel.

Lenže toto je len naše ľudské vnímanie hriechu – inak povedané, každý hriech je v skutočnosti ďaleko strašnejší, než ako sa človeku javí. Veci ako homosexualita, spoločné predmanželské (alebo dokonca nemanželské) nažívanie, či dokonca potrat sú ďaleko strašnejšie previnenia než sa nám zdá. Posmrtný trest za ne však bude pre každého primeraný a to podľa Zákonov Boha, nie človeka. Predstavu o ňom si môžeme urobiť z vyššie uvedenej vízie sv. Brigity.

Už len samotný záverečný Súd pred Bohom je predstava desivá: Boh je tvorca tohto sveta, celého vesmíru, všetkých tých nekonečných hviezd a galaxií, čiernych dier a cudzích planét. Boh je tiež Stvoriteľom človeka. Stáť pred Ním úplne sám, nahý, len so svojimi (nebodaj smrteľnými) hriechmi, to musí byť zaiste hrozivá vec.

Nemanželské nažívanie je smrteľný hriech. Prečo? Pretože odporuje Zákonom, ktoré ustanovil Stvoriteľ neba i Zeme, vesmíru, aj človeka samotného. Podľa tohto Zákona, ustanoveného ešte pred Stvorením sveta, je tento hriech aj trestaný.

Kým je človek nažive, vždy sa môže ešte zmeniť, svoj posmrtný trest zľahčiť, či dokonca úplne zvrátiť (ako sa podarilo nejednému svätcovi, ktorý najprv žil hriešnym životom).Jednu sekundu po smrti je už ale príliš neskoro…