m.p.gavlak

(vypracoval Matej Gavlák, 30.10. 2023)

Na zachovanie našich starobylých národov je potreba zmena uvažovania a zmena taktiky stredoeurópskych národno-konzervatívnych síl.

1) Politická realita stredoeurópskeho priestoru

a) Geopoliticky a historicky je stredná Európa do značnej miery jeden celok s veľmi podobnou mentalitou, podobnými problémami a podobnými ohrozeniami. Viac ako 400 rokov tvorila časť strednej Európy impérium známe ako Rakúska, či Habsburská ríša, neskôr Rakúsko-Uhorsko na čele s cisárskym rodom Habsburgovcov.

b) Toto impérium bolo úplne nezávislé od okolitých mocností. Snažilo sa o kultúrny i vzdelanostný rozvoj našich národov (pokiaľ mu to vnútorná dynamika dovoľovala), ale predovšetkým bolo výraznou ochranou a hrádzou voči západným ideológiám aj východným zbraniam.

c) Dnes je v strednej Európe niekoľko štátov, ktoré majú svoju vlastnú politiku, kultúru, svoje vlastné zákony.

d) Stredoeurópske štáty sú od seba teda úplne nezávislé, čo okrem zjavných výhod prináša aj čím ďalej tým väčšie nevýhody – zvlášť na celoeurópskej úrovni idú neraz jedny proti druhým, čo je nielen paradoxné, ale aj kontraproduktívne a v konečnom dôsledku podkopávajúce naše vlastné záujmy.

e) Naše štáty jednotlivo aj tak nemajú šancu čeliť spojeným silám Nemecka a Francúzska, nieto ešte Washingtonu a Bruselu.

2) Liberáli a stredná Európa

a) Smer liberálneho prúdu aj v strednej Európe je úplne jasný – v konečnom dôsledku chcú pretransformovanie Európskej únie na akúsi „Federálnu európsku úniu“, čo by bola európska podoba Spojených štátov amerických. V podstate by to znamenalo, že by stredoeurópske štáty prišli o štatút suverénnosti na úkor Bruselu a stali by sa len jeho provinciou.

b) Nie je žiadnym tajomstvom, že záujmom Bruselu, bašty progresivizmu, je v kultúrno-etických otázkach presadzovanie tých najéxtremnejších liberálnych nápadov od eutanázie až po homomanželstvá s možnosťou adopcie detí – a tiež všetko medzi tým.

c) Aj v otázkach globálnych problémov ide Brusel proti záujmom stredoeurópskych národov: nie je naším záujmom obetovať našu ekonomiku a hospodárstvo na oltári „net zero“; nie je naším záujmom prijímať neobmedzené hordy migrantov z cudzích nám nepriateľských kultúr; a už vôbec nie je naším záujmom dostať sa do otvorenej vojny s Ruskou federáciou, ktorá je nukleárnou veľmocou a v najhoršom scenári by naše národy mohla úplne vyhladiť z povrchu zemského!

3) Konzervatívci a stredná Európa

a) Na rozdiel od liberálov nemajú národno-konzervatívne kruhy v strednej Európe žiaden ucelenejší cieľ, čo by vlastne chceli a mali dosiahnuť; zdá sa, že cieľom konzervatívcov je len zbrzďovať snahy liberálov – ktoré liberáli aj tak raz dosiahnu.

b) Dnes prakticky platí nepísané pravidlo, že „liberál je za silnú Európsku Úniu, kým konzervatívec je za silné Slovensko“. Kvôli enormnej sile Bruselu však Bratislava nemá v dlhodobejšom horizonte šancu obstáť. Čierna diera napokon pohltí všetko.

c) Ak by liberáli nebodaj dosiahli svoj dlhodobý cieľ – federalizáciu EÚ – konzervatívci zo stredoeurópskych štátov by definitívne stratili akúkoľvek možnosť brániť svoje národy voči ideológiám a politikám vyššie zmieneným.

d) Znamenalo by to nielen stratu suverenity stredoeurópskych štátov, ale v dlhodobom horizonte aj výrazne kultúrne a biologické oslabenie našich národov, ktoré by si (slovami bývalého policajného prezidenta SR, Š. Hamrana) „museli zvykať“.

4) V národno-konzervatívnych kruhoch je potreba zmeny uvažovania

a) Nadchádza doba, kedy bude nutné prehodnotiť politiky národno-konzervatívnych kruhov v strednej Európe a konečne stanoviť nejaký dlhodobý dosiahnuteľný cieľ, keďže ustupovať večne nejde.

b) Za 10 rokov odo dneška už môže byť neskoro a i stredná Európa môže za tú dobu napokon skončiť v troskách – podobne, ako je tomu na západe a severe európskeho kontinentu.

c) Potenciálny cieľ konzervatívneho snaženia v strednej Európe sa však dnes zdá byť jasnejší než tomu bolo kedykoľvek predtým – a je ním práve ona čo najužšia spolupráca stredoeurópskych národov, ktoré sú zo svojej podstaty konzervatívne.

d) Konzervatívne kruhy musia pochopiť, že heslo „liberál je za silnú Európsku Úniu, kým konzervatívec je za silné Slovensko“ vedie v konečnom zmysle ku porážke a strate našich národov.

e) Novým heslom teda musí byť „liberál je za silnú Európsku Úniu, kým konzervatívec je za silné stredoeurópske spoločenstvo“.

5) „Stredoeurópske spoločenstvo“

a) Konzervatívne kruhy by si mali uvedomiť, že rozbitie Habsburskej ríše bol svojho času liberálny projekt; po II. svetovej vojne si stanovili globalistickí liberáli nový cieľ – vznik „Európskeho spoločenstva“ a dnes sa svoje snahy pokúšajú zavŕšiť jednotným liberálnym európskym superštátom.

b) Stredoeurópske národno-konzervatívne kruhy preto musia adekvátne čeliť týmto snahám globalisticko-liberálnych síl. Stiahnuť sa do vlastnej ulity nemožno považovať za „adekvátnu odpoveď“.

c) Stredoeurópske národno-konzervatívne kruhy môžu snahám Európskej únie čeliť jedine za predpokladu, že vytvoria vlastný silný blok podobne zmýšľajúcich štátov – je potreba vytvoriť silný protipól bruselskej liberálnej bašty.

d) Inými slovami: novým vytýčeným dlhodobým cieľom národno-konzervatívnych síl by malo byť vytvorenie akéhosi „Stredoeurópskeho spoločenstva“, ktoré by sa stalo baštou konzervativizmu v Európe a ktoré by na celoeurópskom fóre pôsobilo ako jeden silný hráč.

6) Domáca a zahraničná politika spoločenstva

a) Jadrom „Stredoeurópskeho spoločenstva“ by mali byť štáty bývalej Habsburskej monarchie – predovšetkým Rakúsko, Česko, Maďarsko, Slovensko, Chorvátsko a Slovinsko. Spoločenstvo by spolupracovalo s ideologicky blízkymi vládami a štátmi, hlavne Poľskom.

b) „Stredoeurópske spoločenstvo“ by fungovalo (aspoň zatiaľ) v medziach Európskej únie a spolu s Poľskom by vyvažovalo silný franko-nemecký vplyv v únii. „Stredoeurópske spoločenstvo“ by tak defacto nahradilo funkciu, ktorú svojho času zastávala Veľká Británia.

c) Dovnútra by bolo úlohou „Stredoeurópskeho spoločenstva“ ochrana svojich národov voči čím ďalej tým silnejším liberálnym tlakom zo strany Bruselu.

7) Záverečné ustanovenia

a) Národno-konzervatívne kruhy na Slovensku asi nemôžu čakať kedy s podobnou iniciatívou prídu ich kolegovia z okolitých krajín a preto je zrejme na nás, aby sme tento proces započali.

b) Koniec-koncov sv. Jána Pavol II. práve Slovákom predpovedal veľkú úlohu v budovaní kresťanstva 3. tisícročia; ako oporu vnímal predovšetkým slovanské národy tiež následník trónu František Ferdinand d’Este pri plánovaní svojich „Spojených štátov veľkého Rakúska“.

c) Je možné, že žijeme v dobe prevratných zmien, aké tu neboli desaťročia, a svojím konaním sa môžeme zapísať do histórie. Apelujem preto na každého obyvateľa Slovenska, ktorému nie je jedno ako naša krajina bude vyzerať o 10 rokov, aby sa zapojil do úsilia záchrany a zachovania nášho starobylého národa.

d) Verím, že naša ďalšia budúcnosť je možná len v nejakej forme silného a stabilného „Stredoeurópskeho spoločenstva“.

S pozdravom M. Gavlák

(kontakt na mňa: m.p.gavlak@gmail.com)