m.p.gavlak

V období studenej vojny boli výcviky prežitia nukleárneho či chemického útoku vcelku bežnou praxou na školách a v zamestnaniach. Dnes však žijeme v dobe, kedy sa o podobných veciach už takmer 30 rokov nehovorí a tak nikto presne nevie, ako by sa mal v prípade podobných katastrofických scenárov zachovať. Možno by preto bolo dobré si nejaké veci pripomenúť.

Vypracoval: Matej Gavlák

POZOR!:

JE KRITICKY NUTNÉ POZNAŤ VŠETKY TU UVEDENÉ INFORMÁCIE Z PAMÄTI !!!

NÁVOD SI TIEŽ PRE ISTOTU VYTLAČTE!!!

Ako sa zachovať počas nukleárneho útoku

1) Väčšina dnešných atómových bômb je rovnako silná, ako tie, ktoré dopadli na Hirošimu a Nagasaki. Výbuch týchto bômb pritom bolo možné prežiť bez väčšej újmy už 1 míľu (1,6 km) od epicentra výbuchu

2) Dobrou stratégiou na prežitie nukleárneho výbuchu je zámerne sa vyhýbať miestam, kt by mohli byť potenciálnymi cieľmi – ide o veľké a dôležité mestá, ale aj miesta blízko väčších vojenských zariadení

3) NIKDY SA NEPOZERAJTE TÝM SMEROM, ODKIAĽ VÝBUCH PRIŠIEL – OKAMŽITE BY STE PRIŠLI O ZRAK! Poškodenie zraku by mohlo byť dočasné, ale aj trvalé. Ak šoférujete nejaké vozidlo, okamžite zastavte; ak sa však potrebujete dostať do úkrytu, majte otvorené len jedno oko, to druhé si „chráňte“ tým, že bude zavreté

4) Hneď po výbuchu budete čeliť dvom hrozbám: vlne radiácie a tlakovej vlne – silná žiara z výbuchu bude predchádzať ďaleko nebezpečnejším gamma žiareniam – budete mať teda niekoľko sekúnd na nájdenie vhodného krytu; ČÍM RÝCHLEJŠIE BUDETE PO VÝBUCHU REAGOVAŤ A SKRYJETE SA, TÝM MENEJ ŠKODLIVÉHO OŽIARENIA VÁS ZASIAHNE!

5) Ak nastane výbuch, zostaňte skrčení/schovaní ASPOŇ 2 min – do tohto času sa „prehrmí“ nebezpečná tlaková vlna; ak nastáva viacero výbuchov, bežte na bezp miesto 2 min PO POSLEDNOM z nich

6) Výbuch bude silný a množstvo vecí vymršti do vzduchu – autá, pouličné lampy, kusy skla, mohol by do vzduchu vyniesť dokonca aj vás – SKRYTE SA PRETO ZA NIEČO DOSTATOČNE PEVNÉHO! – železo, betón, tehly, hlinu, drevo atp.; Je možné, že niekoľko minút pred výbuchom – keď už budú nukleárne hlavice vypustené – bude obyvateľstvo varované: ihneď sa schovajte na bezpečné miesto ako podzemné parkoviská, betónové kancelárske budovy, podzemné sklady a priestory v nákupných centrách

7) Ak vás výbuch zasiahne niekde na priestranstve, stále máte šancu: ľahnite si do nejakej priehlbiny, KRYTE SI HLAVU A LEŽTE TAK, ŽE VAŠE NOHY BUDÚ SMEROVAŤ K EPICENTRU VÝBUCHU!

8) Potom čo ubehnú spomínane 2 až 4 min, vstaňte a bežte si nájsť trvalejší úkryt. JE TO NAOZAJ DOLEŽITÉ LEBO ČOSKORO ZAČNE Z OBLOHY PADAŤ NUKLEÁRNY SPAD!

9) Neustále sa vyhýbajte oknám, aby vás nezasiahlo sklo po výbuchu – to platí až do vzdial. 100 míľ od výbuchu

10) Hluk z počiatočných výbuchov bude počuť po celých Spojených Štátoch; osoba vzdialená 100 míľ od epicentra ho bude počuť asi o 7,5 min po explózii

11) USCHOVÁVAJTE BATÉRIE DO RÁDIA; po výbuchu nepôjde nikde elektrika; rádio treba počúvať z toho dôvodu, že budú hlásiť smer vetra – a teda oblasti ohrozené radiáciou, atp.

NUKLEÁRNY SPAD

12) Ak bomba vybuchne blízko zeme, nukleárny spad môže vo vašom priestore doslova padať ako sneh – ostaňte v takom prípade vo svojom úkryte, zvlášť, ak máte dostatok zásob a dobrú skrýšu; ostaňte schovaní, aj keby vás úrady vyzývali aby ste svoj (dobre zabezpečený) kryt opustili

13) Nukleárny spad – podobá sa na zhluky prachu ktorý padá na zem. Týmto prachom je pokryté všetko: zem, autá, budovy. Spad je veľmi rádioaktívny a dopadá vo veľkých vzdialenostiach od samotného výbuchu

14) TRVÁ URČITÝ ČAS, KÝM SPAD DOPADNE NA ZEM; po výbuchu teda budete mať určitý čas nájsť si vhodnú skrýšu – budete mať 15/20 min, možno hodinu a možno ešte viac

15) Najprv dopadnú väčšie častice spadu, menšie až potom – budete teda vedieť, ako na tom ste; spad môže byť biely, sivý, hnedý

16) Ak ste vonku straste rádioaktívny spad zo svojej pokožky a odevu. Majte pokrývku hlavy; ČÍM DLHŠIE STE V PRIESTORE ZAMORENOM SPADOM, TÝM VIAC A RÝCHLEJŠIE SA ZNIŽUJÚ VAŠE ŠANCE NA PREŽITIE!

17) Akonáhle to začne padať – najlepšie ale ešte pred tým – okamžite si nájdite akýkoľvek kryt, NEZOSTÁVAJTE NEKRYTÍ!

18) U spadu sú dôležité tri veličiny: vzdialenosť, materiál a čas. A) VZDIALENOSŤ – čím je spad ďalej od výbuchu, tým je menej rádioaktívny. B) MATERIÁL – betón, tehly, či zemská pôda vás dokážu pomerne dobre ochrániť pred rádioaktivitou spadu. C) ČAS – rádioaktivita spadu stráca pomerne rýchlo svoju silu, hovorí sa o tzv ´7 hodinových intervaloch´: ak je rádioaktivita spadu hodinu po výbuchu 100 rontgénov, po siedmich hodinách klesne na jednu desatinu tejto hodnoty. A tak ďalej.

19) Po dopade spadu je nutné zostať v kryte od niekoľkých dní do 2 týždňov (závisí od vzdialenosti, veľkosti bomby, nadmerskej výšky atp.)

AKO POMOCŤ OSTATNÝM

18) Od výbuchu po prvé chumáčiky spadu ubehne 20 min až hodina a pol (niekde medzi). TENTO ČAS JE KRITICKÝ – zrejme všade budú ťažko zranení – ale pamätajte MYSLITE NA SEBA, MOŽNO EŠTE SVOJICH BLÍZKYCH A OKAMŽITE SI HĽADAJTE VHODNÝ KRYT; NA INÝCH SA NEPOZERAJTE, LEBO NEZACHRÁNITE ANI SEBA ANI ICH!

19) Ak chcete skutočne pomôcť ľuďom, povedzte im TERAZ, čo majú robiť a ako sa na to pripraviť. POČAS SAMOTNÉHO ATÓMOVÉHO ÚTOKU UŽ BUDE PRÍLIŠ NESKORO!

20) Počas útoku bude všade chaos. Policajti, hasiči, záchranári, vojaci budú dávať inštrukcie, čo robiť. ALE TÍTO ĽUDIA VO VÄČŠINE PRÍPADOV BUDÚ DÁVAŤ CHYBNÉ INŠTRUKCIE, LEBO ICH SAMÝCH NIKTO NEUČIL, ČO MAJÚ ROBIŤ! To povedie k mnohým zbytočným úmrtiam. RIAĎTE SA TÝMTO NÁVODOM, NIE NIMI!

21) Kupujte si domov zásoby potrebné na prežitie Ak veľa cestujete majte odložený špeciálny vak, kde budete mať všetko nutné. TOTO VEĽMI ZVÝŠI VAŠE ŠANCE NA PREŽITIE!

22) Počas útoku si ako svoj kryt vyberte tehlovú časť domu, určite nie drevenú

OTRAVA RÁDIOAKTIVITOU A JEJ LIEČBA

23) Otrava rádioaktivitou má podobné príznaky ako otrava chemickými jedmi – v prvom rade človek cíti že mu je zle; ožiarenie rádioaktivitou nie je prenosné z človeka na človeka, ako napr, chrípka

24) Sú 3 druhy radiácie: alfa, beta a gama. A) ALFA – zastavená vonkajšou vrstvou kože. B) BETA – môže spôsobiť popáleniny na nepokrytých častiach kože – to sa deje v prípade ak je koža vystavená čerstvému spadu. C) GAMA – extrémne nebezpečná, prechádza telom ako rontgenové lúče – môže poškodiť orgány, krv a kosti; avšak ak je slabá a človek je jej vystavený len krátko, telesné orgány sa môžu samovoľne zotaviť.

25) 50 – 200 rontgenov – menej ako polovica zasiahnutých cíti nevoľnosť a zvracia, väčšina cíti len únavu

26) 200 – 450 rontgenov – viac ako ½ ľudí cíti v prvých dňoch nevoľnosť a zvracia. Následných 1 – 3 týždňov žiadne symptómy. Potom príde vypadávanie vlasov a strata bielych krviniek – človek ľahšie ochorie na bežné choroby (napr. chrípku). Väčšina ľudí potrebuje lekársku pomoc, AVŠAK VIAC AKO ½ PREŽIJE BEZ AKEJKOĽVEK LEKÁRSKEJ POMOCI

TAKŽE EŠTE RAZ: TRI NAJZÁKLADNEJŠIE VECI O ATÓMOVOM ÚTOKU

1) V ŽIADNOM PRÍPADE SA NEPOZERAŤ DO MIEST KDE VÝBUCH NASTAL, OKAMŽITE BY STE PRIŠLI O ZRAK!

2) KEĎ NASTANE ZÁBLESK, OKAMŽITE SI TREBA NÁJISŤ DOBRÚ SKRÝŠU (BETÓNOVÝ MÚR, DREVENÝ PODSTAVEC …) – PO VÝBUCHU PRÍDE SILNÁ NÁRAZOVÁ VLNA. V SKRÝŠI TREBA ZOSTAŤ 2-3 MINÚTY, ZA TENTO ČAS SA VLNA PREMŔŠTI!

3) POTOM SI OKAMŽITE BEŽTE NÁJISŤ TRVALEJŠIU SKRÝŠU. 15 MINÚT AŽ 1,5 HODINY PO VÝBUCHU ZAČNE Z OBLOHY PADAŤ AKÝSI ´SNEH´, ALEBO ´POPOL.´ IDE O VYSOKO RADIOAKTÍVNY NUKLEÁRNY SPAD. ČÍM DLHŠIE TO NA VÁS PADÁ, TÝM RÝCHLEJŠIE A DRASTICKEJŠIE SA VÁM ZNIŽUJÚ ŠANCE NA PREŽITIE!

POZOR – SPAD PADÁ AJ V POMERNE VEĽKÝCH VZDIALENOSTIACH OD MIESTA VÝBUCHU (100 KM +/-)

Mýty o nukleárnej vojne

Hoci by bola nukleárna vojna skutočne nesmierne devastujúca, ľudstvo by sa ku ´konci sveta´ ani zďaleka nepriblížilo. Účinky nukleárnych zbraní na životné prostredie či dokonca planétu Zem boli v období Studenej vojny zámerne preháňané. Tu je niekoľko častých mýtov ohľadom nukleárnych výbuchov:

1) Mýtus: radiácia z atómových zbraní by úplne otrávila vzduch;

Pravda: keď atómová bomba vybuchne, vyhĺbi kráter. Častice z krátera sa dostanú do vzduchu do tzv. ´hríbu.´ Avšak tieto častice (kamene, časti zeminy atp.) sú ťažké a tak dopadnú na zem v okruhu niekoľkých desiatok km od výbuchu. Ďalej sa dostanú len menšie rádioaktívne častice, kt nemožno vidieť okom. Tie samé o sebe nie sú až tak nebezpečné, dokonca aj keď ich človek vdýchne. Nebezpečnými sa stávajú len v prípade, ak sa zmiešajú s dažďom či snehom a tak padajú na zem.

Radiácia navyše veľmi rýchlo klesá. Po 2 týždňoch od výbuchu môžu ľudia výjsť z krytov a pomerne bezpečne pracovať vonku aj niekoľko hodín.

2) Mýtus: výbuch by spôsobil ´ohnivé peklo´ a všetci by boli usmrtení všadeprítomným ohňom a horúčavou;

Pravda: 10 míľ (16+ km) od výbuchu bomby silnej 1 megatonu (1 MT) utrpí človek na pokožke popáleniny 2. stupňa. Ale nie vždy.

Cez horúci a suchý deň môže byť ohnivý stĺp skutočne pomerne veľký. Avšak cez upršaný deň častice vo vzduchu násobne zmenšia plochu pohltenú ohňom. Podobné účinky má aj hmla či smog.

3) Mýtus: jedlo a voda budú následkom silnej radiácie otrávené

Pravda: jedlo v rôznych dózach, či alobaloch by nemalo byť kontaminované. Ovocie ako pomaranče s tvrdou kožkou sú tiež bezpečné. Vodné zdroje – ako rôzne podzemné rezervoáre, či voda v uzavretých kadiach atp. by mali byť tak isto bezpečné. Dokonca aj voda, kt môže byť kontaminovaná sa jednoduchou filtráciou stáva pitnou.

4) Mýtus: deti a vnuci ľudí zasiahnutých rádioaktivitou sa budú rodiť s rôznymi fyzickými poškodeniami

Pravda: podľa toho čo sa vie o deťoch tých čo prežili Hirošimu a Nagasaki, tento mýtus je veľmi preceňovaný. Deti, vnuci a pravnuci sa v týchto mestách rodili v podstate úplne zdravé.

5) Mýtus: preživší nukleárnej vojny by rádovo umierali na rakovinu

Pravda: V 50. rokoch robila americká armáda testy, kedy nechala desiatky vojakov pochodovať smerom k vybuchnutej atómovej bombe (video tu: https://www.youtube.com/watch?v=ZWSMoE3A5DI). Mnohí z nich na rakovinu skutočne umreli. Ale až ako starí muži. A dokonca ani nie všetci. Ľudia vo väčších vzdialenostiach od epicentra výbuchu by sa teda mali zákernej chorobe úplne vyhnúť.

6) Mýtus: po nukleárnej vojne by sme žili dlhé roky v ´dobe temna.´

Pravda: Aj počas druhej svetovej vojny boli oblasti, kde vládlo úplne bezvládie – napr. už v Poľsku. Neexistovala žiadna reálna štátna správa, polícia, nič. Ale akonáhle sa vojna skončila, veci sa dali okamžite do pohybu. Jednak oslobodenecké armády ustanovili špeciálne komisie, ktoré mali na starosti spravovanie miest a oblastí. Mnohí politici a disidenti začali okolo seba utvárať skupiny, ktoré boli po krátkom čase schopné prevziať kontrolu nad oblasťou a nastoliť v nej rozumný poriadok. Podobné by to bolo aj po ďalšom konflikte.

Chemický útok

Ako sa zachovať počas chemického útoku

1) Ak ste počas chemického útoku vonku, IHNEĎ SA BEŽTE SCHOVAŤ DO NEJAKÝCH INTERIÉROVÝCH (VNÚTORNÝCH) PRIESTOROV! Zavrite všetky okná/dvere, NEZABUDNITE VYPNÚŤ VENTILÁTORY!

2) Izolujte špáry u okien a dverí lepiacou páskou.

3) Keď (už) ste v budove, SNAŽTE SA DOSTAŤ NA ČO NAJVYŠŠIE POSCHODIE, najlepšie do nejakej miestnosti bez okien, či dverí dovonku.

4) Zbavte sa všetkého oblečenia, ktoré mohlo prísť do kontaktu s jedovatou látkou.

5) Zostaňte vo svojej skrýši do doby, kým nie ste vyzvaní policajnými, požiarnými či armádnymi jednotkami zvonku, aby ste svoj úkryt opustili.

6) SAMI SA NIKDY NEPOKÚŠAJTE OPÚŠŤAŤ SVOJU SKRÝŠU BEZ VYZVANIA ÚRADOV ZVONKU, LEBO NIKDY NEVIETE, DO AKEJ MIERY SÚ JEDNOTLIVÉ ZASIAHNUTÉ OBLASTI STÁLE ŽIVOTU NEBEZPEČNÉ!

7) V prípade nepriateľského chemického útoku budú klasické respiračné pomôcky fungovať vonku len asi minútu, dve. OKAMŽITE VYHĽADÁVAJTE ÚKRYT V NEJAKEJ BUDOVE!

Otázky a odpovede

Čo je to chemický útok?: Chemický útok je rozptyl toxických chemikálií, ktorého cieľom je zasiahnuť čo najväčšiu oblasť.

Kedy boli použité prvé chemické zbrane?: Prvé chemické zbrane sa, prekvapivo, nasadili už pred 160 rokmi v Krymskej vojne a neskôr aj v Americkej občianskej vojne. K ich masívnemu zdokonaleniu došlo počas Prvej svetovej vojny. Len pred niekoľkými málo rokmi boli chemické zbrane preukázateľne použité v Sýrii.

Dnes preferované chemické zbrane: Za najmodernejšie chemické zbrane dnes sú jednoznačne považované nervovo paralytické chemické zbrane, ktoré napadajú svalstvo postihnutého. Postihnutý dostáva silné celotelové svalové kŕče, ktoré v priebehu niekoľkých sekúnd vedú až k smrti. Druhy: sarin, somál, tabul, typ V, novičok.

https://thepreppingguide.com/chemical-attack-preparedness-plan/

Katastrofická udalosť – všeobecne

1) Vašou prvoradou prioritou musí byť vaše vlastné prežitie.

2) Ak ste boli vystavení rádioaktivite, či chemickým látkam, musíte sa po nájdení úkrytu ihneď dekontaminovať – zbaviť sa oblečenia, dôkladne sa vyumývať.

3) Uvedomte si, že zrejme nebudete schopní pomôcť ostatným ľuďom. Pár okamihov po útokoch si musíte zachrániť v prvom rade svoj život, NA INÝCH NEHĽAĎTE, LEBO NEZACHRÁNITE ANI ICH, ANI SEBA! V úkrytoch potom budete môcť pomáhať ľuďom iba v základných úkonoch (podať vodu, ošetriť povrchovú ranu atď.). Najlepším spôsobom, ako budete môcť zraneným ľuďom pomôcť, bude dobrým slovom, či jemným pohladením.

4) NESNAŽTE SA KONTAKTOVAŤ RODINU ČI PRIATEĽOV KÝM NIE JE VAŠE BEZPEČIE ÚPLNE ZAISTENÉ!

5) Určite je múdre mať už teraz prichystaný nejaký bezpečný priestor na úkryt, mať pripravené nejaké zásoby, lekárničky, či elektronické zariadenia na kontakt s vonkajším svetom. Nezabúdať na batérie do týchto zariadení! Veľmi užitočný môže byť tzv. „nukleárny ruksak“, kde môžete mať uložené všetko potrebné pre tieto udalosti.

6) Majte so sebou malé rádio a zásobu batérii doň! Informácie sú mimoriadne dôležité a tak sa dozviete najnovšie informácie o zamorení atp.